Ďuríčková, Mária

Mária Ďuríčková, obč. m. Masaryová, rod. Piecková (* 29. 9. 1919 Veľká Slatina – † 15. 3. 2004 Bratislava), pseud.: Mária Ďuríčková, M. Ď., M. Ď. Janove, slovenská spisovateľka, autorka literatúry pre deti a mládež, prekladateľka, výrazná reprezentantka slovenskej pôvodnej literárnej tvorby pre deti a mládež – 95. VÝROČIE NARODENIA a 10. VÝROČIE ÚMRTIA.

Pochádzala z roľníckej rodiny, ľudovú školu a tri ročníky meštianky vychodila v rodisku. Meštiansku dokončila vo Zvolene a učiteľský ústav v Lučenci (1938). Popri zamestnaní študovala odbor ruština – slovenčina na pedagogickej fakulte v Bratislave (1947 – 49), štúdiá nedokončila. Pôsobila ako učiteľka v Hornom Tisovníku (1939 – 40), Žitnej (dnes súčasť obce Žitná-Radiša, 1940 – 41), Šajbe (dnes Strelníky, 1941 – 42). Pôsobila ako šéfredaktorka detských časopisov Družba (1951) a Zornička (1952 – 53), knižná redaktorka pôvodnej tvorby pre deti a mládež vydavateľstva Mladé letá (od roku 1954) a šéfredaktorka obnoveného časopisu Slniečko (1969 – 70), napokon profesionálna spisovateľka (od 1971).

Knižne debutovala veršovanou Rozprávka o dedovi Mrázovi (1954), nasledovalo leporelo Zajko a líška (1957) a zbierka básní pre deti Čarovná píšťalka (1958), v ktorej tradičné folklórne prvky využila na zachytenie silne emocionálne podfarbeného obsahu. V ďalšej prozaickej knihe – pre menšie deti – Zajtra bude pekne (1959) sa už vyskytujú náznaky hlbšieho ponoru do detského sveta. Vydala knihu poviedok pre staršie deti My z ôsmej A (1960), ktorej titulná poviedka sa stala námetom pre film Štefana Uhra  My z IX. A. Čitateľský úspech zaznamenala knižkou príbehov nerozoznateľných dvojčiat Danka a Janka (1961) a moderná autorská rozprávka O Guľkovi Bambuľkovi (1962). Napísala novely pre dospievajúcu mládež Stíhač na galuskách (1963) a Majka Tárajka (1965), ktorá predstavuje jeden z vrcholov je tvorby. Ďalšie knižky reprezentujú jej úsilie autorskú rozprávku, v ktorej sa hranice medzi reálnym a fantazijným zámerne stierajú, využívajúcu aj poetizáciu a humorné ladenie pôvabných príbehov: Papierová rozprávka (1968), Sestričky z Topánika (1969), Danka a Janka v rozprávke, Janček Palček, O Katarínke a túlavom vrchu  (všetky 1970), Biela kňažná (1973), Nie je škola ako škola (1974), Jahniatko v batohu (1984), Čo si hračky rozprávali (1986). Napísala aj knihy rozprávok a povestí, ktoré sa viažu k Bratislave a jej okoliu: Dunajská kráľovná (1976), Prešporský zvon (1978), Panenská veža na Devíne (1988) a Dunajské povesti (1996). Venovala sa aj dramatickej tvorbe, napísala bábkovú hru Zlatá priadka (1969), rozhlasové hry Laponček Sampo, Pieseň pre Valivrcha a i., televízne hry Vláda vetrov, Voja a cárovná a i. Zostavila a pripravila na vydanie viaceré zborníky, knižky a antológie ľudovej slovesnosti. Prekladala z češtiny, nemčiny a ruštiny.

Literatúra:
1) Mária Ďuríčková. In: MAŤOVČÍK, Augustín, a kol.: Slovník slovenských spisovateľov 20. storočia. 1. vyd. Bratislava – Martin: Vydavateľstvo Spolku slovenských spisovateľov a Slovenská národná knižnica, 2001. S. 87.
2) Mária Ďuríčková. In: Encyklopédia slovenských spisovateľov. 2 zv. [Napísal kolektív autorov pod vedením PhDr. Karola Rosenbauma, DrSc.] Bratislava: Obzor, 1984. S. 118 – 119.