Literárny týždenník 1 – 2/2014 – NOVÁ TVÁR LITERÁRNEHO TÝŽDENNÍKA

Prvé tohtoročné dvojčíslo Literárneho týždenníka prichádza s viacerými zmenami v obsahovej i grafickej úprave. Do hlavičky časopisu sa včleňuje logo Literárneho týždenníka – symbol košatého stromu, ktorý vyjadruje jednotu ekológie ducha a prírody a deklaruje úsilie redakcie vnímať a rozvíjať v človeku nielen civilizačnú, ale aj kultúrnu, etickú a ekologickú bytosť. Obsah dopĺňa kresba výtvarníka Martina Kellenbergera Múza.

Časopis prináša prináša informáciu o Budmerickom dni Spolku slovenských spisovateľov a Vyhlásenie SSS zo stretnutia i ďalšie príspevky pri príležitosti 90. výročia ustanovenia SSS, 25. výročia vzniku Literárneho týždenníka a Dotykov, pozdravné listy prezidenta SR I. Gašparoviča, prezidenta Slovenského centra PEN klubu L. Volka a príhovor ministra školstva, vedy, výskumu a športu D. Čaploviča. Informuje i o oceneniach, ktoré udelil SSS a redakcia pri príležitosti výročia: Vincentovi Šabíkovi, zakladateľovi a prvému šéfredaktorovi Literárneho týždenníka, i členom jeho zakladateľskej redakcie – za vytvorenie mienkotvorivého média, a takisto ďalším tvorivým pracovníkom redakcie z nasledujúcich redakcií, ktorí sa zaslúžili o pozdvihnutie časopisu, a informuje aj o – prvý raz uskutočnenom – odovzdávaní cien LT – za rok 2013.

Časopis uverejňuje aj pozdravný list kardinála J. Ch. Korca Budmerickému stretnutiu SSS. V článku Reminiscencie na Budmerický deň SSS sa V. Šabík zamýšľa nad úlohou inštitúcií v slovenských dejinách, upozorňuje na naliehavú potrebu prijať zákon o knihe, podporovať vydávanie literárnych časopisov, a okrem iného uvádza: „Bez efektívnej pomoci štátu a jeho inštitúcií sa budú v podmienkach globalizovanej totalizácie ekonomizmu a jeho krízy iba zhoršovať. Tak si aj naša spoločnosť a jej kultúra bude olamovať dnes už nielen vlastné konáre, ako sa traduje, ale podkopávať aj vlastné korene a ohrozovať aj sám kmeň.“ V príspevku Obnovme pozíciu Literárneho týždenníka nový šéfredaktor časopisu poverený jeho vedením Štefan Cifra, poukazuje na úlohy a načrtáva koncepčné zmeny v štruktúre Literárneho týždenníka, ktoré prináša už jeho prvé tohtoročné číslo. Takisto informuje, že nová redakcia, vytvorená na obdobie, kým sa vyriešia ekonomické problémy časopisu, bude zložená z členov redakčnej rady, ktorí majú bohaté skúsenosti s tvorbou časopisov. Ide o zakladateľa Literárneho týždenníka Vincenta Šabíka a o zakladateľa Knižnej revue Alexandra Halvoníka. S tvorbou časopisu bude aj naďalej pomáhať Pavol Dinka, oblasť poézie bude zabezpečovať Ján Tazberík, prínosom by mali byť aj regionálni a zahraniční korešpondenti. Redakcia ráta i s pomocou všetkých členov redakčnej rady na čele s jej predsedom Jaroslavom Rezníkom, členov SSS i širšej kultúrnej verejnosti. Ako na záver článku uvádza nový šéfredaktor, Literárny týždenník je otvorený všetkým slovenským vzdelancom, ktorým leží na srdci stav slovenskej literatúry, kultúry a spoločnosti.

V rubrike Umenie časopis prináša recenzie operety Hrnčiarsky bál (recenzentka T. Ursíniová) a výtvarnej výstavy Štefan Polák – ... vo vetre a oblakoch... (recenzent Ľ. Podušel). V umenovednom príspevku Etnicita, priestor a čas v umení sa Samuel Boldocký zamýšľa aj nad vzťahom lokálneho a univerzálneho a nad tým, čo znakovo charakterizuje národné a lokálne, a teda aj slovenské umenie.

Časopis prináša vnútropolitické komentáre Romana Michelka Voľba Roberta Fica, Dušana Hovorku Veda a spoločnosť a Mariána Klenka Štát podmienil výplatu sociálnej dávky. V zahraničnopolitickom komentári Kríza západného spôsobu riešenia problémov František Škvrnda kriticky hodnotí udalosti v zahraničnej politike v minulom roku (osobitne vojnu v Sýrii), ako aj vývoj postavenia jej hlavných hráčov – USA, Európskej únie, Ruska či Číny.

V rubrike Diskutujeme o slovenčine, Slovákoch a Slovensku vyšiel článok Zápas o slovenskú identitu, v ktorom slovenský jazykovedec Ábel Kráľ upozorňuje na to, že termíny „sloviensky“, „starosloviensky“ (jazyk) sú preklady termínov „slověnsky“, „staroslověnsky“, ktoré vymysleli českí jazykovedci v 19. storočí, a že predtým sa používal termín „slovenský“, „staroslovenský“ (jazyk), a tak vyzýva slovenských historikov k návratu k pojmom spred uvedenej terminologickej deformácie. Takisto upozorňuje na zakrývanie slovenskej identity terminologickými znejasneniami, keďže „Slovien“ (opäť preklad zo „Slověn“) v skutočnosti je „Sloven“, teda etnický predok dnešných Slovákov, rovnako, ako sú z tohto koreňa vytvorené aj pojmy Slovenka a Slovensko...

Pripomínajú si súčasníci tak významnú udalosť, ako bola najvýznamnejšia víťazná bitka spojených kresťanských vojsk pri Viedni nad 200 tisícovou osmanskou armádou a vojskami ich vazalských spojencov spomedzi uhorskej šľachty – kniežat M. Apafi a I. Tököly? Viete, že sa v nej podarilo zvíťaziť vďaka pomoci a pod vedením poľského kráľa Jána III. Sobieskeho, ktorého na pomoc z poverenia cisára pozval slovenský vzdelanec, ostrihomský arcibiskup a uhorský prímas Juraj Selepčiansky – vďaka čomu boli obaja nazývaný nielen záchrancami Viedne, ale i celej kresťanskej Európy. Ďalšie zaujímavosti i otázniky nad vnímaním tejto udalosti v súčasnosti nájdete v reportáži Viedenská impresia (1683 – 2013) z pera Svorada Štolca st., ktorá približuje miesta pri Viedni, kde sa bitka odohrala.

Purpur krvi aj víťazstva je názov príspevku, v ktorom Emil Vontorčík pripomína neraz neľahké životné osudy i tvorbu charizmatického človeka, emeritného biskupa a kardinála Jána Chryzostoma Korca – pri príležitosti jeho osemdesiatin. Medailón dotvára báseň Miroslava Bielika Sursum corda! venovaná jubilantovi.

Literárny týždenník sa venuje aj jubileu – osemdesiatinám slovenského exprezidenta, spisovateľa, fotografa, filmára a cestovateľa Rudolfa Schustra  – v bloku príspevkov od autorov Miroslava Bielika, Ľuboša Juríka, Milana Stana, v poviedkach Jaroslava Rezníka o detstve jubilanta a v rozhovore Antona Hykischa s názvom Hodnoty sa upevňujú na princípoch vzájomnej úcty.

V recenzii Vierozvestovia pozvaní Rastislavom – Boží dar pre Slovákov a Slovanov Marta Gremušková hodnotí dve biografie v jednej knihe v preklade Štefan Vargaša pod názvom Život Konštantína Cyrila a Život Metoda.

Julis Lomenčík sa v teoretickom príspevku Od kraja k stredu poetickej výpovede zmýšľa na vývinom našej literatúry v stredoeurópskom i slovenskom kontexte, kde sa zaoberá poéziou, generačnými vlnami a poetickými modelmi jednotlivých slovenských básnikov.

Časopis si pripomína život a dielo členov SSS Karin Lászlovej a Ladislava Čavojského, ktorí nás navždy opustili.

O Vstupovanie do času sa pokúša Mirslav Pius v reportáži, v ktorej si spomína na svoje generačné zážitky zo 60. rokov minulého storočia – so stretávania sa so spolužiakmi v záujme o poéziu a otázky slovenskej identity, ako aj na chvíle, keď sa oživili národno-emancipačné procesy ústiace do prijatia zákona o federácii. V tejto súvislosti spomína aj na tvorcu štúdie o federácii M. Gosiorovského, ktorý bol jeho profesorom.

Kto má právo na záchranu, keď je viac ľudí, ako unesie jeden čln? Nad uvedenými otázkami základnej etiky sa zamýšľa vyše 57 ročná debutantka bestellerového románu Záchranný čln Charlota Roganová – v rozhovore, ktorý s ňou pripravil Miro Procházka.

Poviedka Anny Slávikovej Odpísaný je na tému, ktorá zatiaľ nie je v slovenskej próze veľmi zmapovaná – prenasledovanie človeka v bývalom režime za emigráciu jeho súrodenca.

Verše a názory na poéziu a písanie prezentujú víťazky básnickej súťaže Cena R. Fabryho 2013 – laureátka Katarína Hrabčáková, Michaela Sviteková (1. prémia), Kristína Gaberióvá (2. prémia) a Nikoleta Preložníková (3 prémia).

Rubrika RECENZIE prináša dva pohľady na jednu knihu – V. Apfell: Prípad Mayerling. Následník trónu Rudolf Habbsburg: Obeť či páchateľ? (recenzenti I. Szabó, T. Winkler), ako aj recenzie na knihy: J. Čáp – M. Palenčár: Smrť a vedomie smrteľnosti (rec. E. Farkašová), P. Hudák: Povraz v dome obesenca a iné básne (rec. Ľ. Petraško), M. Cisárová: Dosť bolo lásky (rec. A. Halvoník) a M. Jarábek: Rodinné balenie (rec. P. Vallo).

Okrúhle životné jubileum vedca a člena Predstavenstva SSS prof. Jozefa Vladára s pripomenul Alexander T. Ruttkay v profile Pozitívne mysliaci vedec.

V Literárnom servise sa dozviete o prijatí slovenských spisovateľov u prezidenta SR, zasadaní Predstavenstva SSS a 5. ročníku básnickej súťaže Cena Rudolfa Fabryho.

LiTERÁRIUM, v ktorom predstavujú svoju tvorbu aforisti M. Lechan, P. Gossányi a J. Billy, je uverejnená aj kultivovaná karikatúra Marcela Krištofoviča.

Fórum kultúrnej verejnosti – pod týmto názvom redakcia opätovne otvára rubriku, ktorá už v časopise vychádzala v čase jeho vzniku pod názvom Fórum čitateľa a ktorá chce poskytnúť priestor čitateľskej verejnosti vyjadrovať sa k problémom, a tak i v čitateľoch rozvíjať občianske (seba)vedomie a záujem nepretržite sa zúčastňovať na verejných veciach.

Š. C.