S pocitom obdivu a úcty...
SERGEJ MAKARA
V auguste som prijal pozvanie podpredsedu Spolku slovenských spisovateľov básnika Petra Mišáka na stretnutie so spisovateľmi Liptovského Mikuláša, členmi Literárneho klubu M. Rázusa vo Vrbici. S P. Mišákom a básnikom Antonom Péterim, ktorí pricestovali z Ružomberka, sme sa zo stanice v L. Mikuláši spolu vydali taxíkom do Vrbice, kde nás už čakali Jozef Daník, básnik a recitátor (s manželkou), Štefan Packa, básnik a kolážista, Peter Vrlík, dramatik, autor literatúry pre mládež, a Ľubomír Kura, hudobník, člen Literárneho klubu M. Rázusa. Prítomní boli aj hostia: Mgr. Jaroslav Hric, riaditeľ Múzea Janka Kráľa v L. Mikuláši s manželkou a synom, prof. Dr. Jaroslav Uhel, ArtD., výtvarník, a Juraj Štefúň, vydavateľ Georg, Žilina. Po uvítaní nás domáci pohostili chutným spisovateľským guľášom s privítacím prípitkom.
A po kvalitnom občerstvení, v duchu ľudovej múdrosti, že nielen chlebom (guľášom) je človek živý, s vecným príhovorom vystúpil P. Mišák, ktorý krátko zhodnotil najnovšie tvorivé úspechy prítomných spisovateľov, pre čitateľov LT uvádzame podstatné myšlienky: „Čelil som výzve hovoriť o básnickej tvorbe ANTONA PÉTERIHO, ktorý sa k literatúre vrátil po desiatkach rokov tvorbou krátkych, možno až lakonických lyrických výpovedí, plných vlastného filozofického statusu pozorovateľa glosátora vecí sveta. Nielen vlastného. Sveta ľudí a vecí, vzťahov a udalostí, dobra a zla, života a smrti (nedávna zbierka textov Dôverný rozhovor).“
„Treba vravieť aj o tvorivom úsilí kronikára JOZEFA DANÍKA, ktorý zaznamenáva lyrickými výpoveďami – veršom i básňou v próze – prakticky i panoramaticky vlastnú a vlastne celospoločenskú súčasnosť, pritom svoje výpovede viaže do kníh nielen ako časový záznam, ale aj myšlienkovo/významovo príbuzensky. Daníkove texty, príznačné imanentnou hudobnosťou a obrazovou prostotou, sú už v čase ich knižných vydaní nadčasové.“
„Tvorba ŠTEFANA PACKU – dvojdomého autora literatúry (vrátane živej a apelatívnej poézie) a výtvarných diel – na primerané slová (ktoré ju bezpochyby ocenia) ešte čaká. Pozornosti sa tešila jeho zberateľská záľuba v oblasti tvorby výživárskej literatúry, ktorá je síce vecná, no nesmierne populárna a v Packovom podaní aj príťažlivá a nevšedná. A to bez výnimky všetky kuchárske knihy, ktoré nie sú len kuchárskymi knihami, ale aj populárno-náučnými dielami.“
Po sugestívnom vystúpení P. Mišáka sa rozprúdila živá debata, zameraná nielen na tvorivú činnosť uvedených spisovateľov, ale, ako to už býva medzi majstrami slova, vynorili sa aj súčasné pálčivé spoločensko-politické a kultúrno-osvetové problémy. A medzitým, v záujme zachovania dobrého zvyku, prítomní spisovatelia sa navzájom obdarovali svojimi najnovšími umeleckými výtvormi, čím sa moja knižnica obohatila o zaujímavú, formou i obsahom svojráznu, myšlienkami košatú zbierku J. Daníka Zahmlený čas, o dve básnické zbierky A. Péteriho s precítenými lyricko-reálnymi veršami, osvieženými občasným romantickým zábleskom, Jesenné verše balím do listov i básňami (samo)spovednej výpovede o bytí či nebytí s filozofickým podtextom, reflektujúcim životné skúsenosti z pohľadu životného kolobehu v jeho súčasnej pochmúrnej podobe i obavami o jeho budúci vývoj, ktoré tvoria monologickú náplň zbierky Dôverný rozhovor.
Príjemným darčekom, i pre moju manželku, sa stala unikátna gastronomicko-umelecká zbierka s poltisíckou originálnych receptov, chuťovo lákajúca priliehavými básničkami Milana Rúfusa i Vincenta Šikulu, s literárne erudovanými úvodmi k jednotlivým jej častiam, výtvarne vtipne okorenená ilustráciami Ivana Repčeka, Varíme hravo a zdravo, ktorej autorom je zakladateľ Literárneho klubu M. Rázusa básnik Š. Packa. Pri tejto príležitosti som oslovil aj P. Mišáka, aké sú jeho tvorivé plány. Odpoveď: „Momentálne mám napísané dve knižky. Sú krátko pred zadaním do výroby. Prvá z nich je súbor povestí a príbehov karpatských Rusínov a o autorstvo sa delím s osvedčeným spolupracovníkom Petrom Vrlíkom, ktorý sa postaral o námet a výber. Na mne bolo literárne spracovanie viac-menej heslovitých záznamov. Bola to príjemná, ale dosť náročná práca. Druhá knižka je trio ,modrých‘ poviedok, portrétov či štúdií troch zaujímavých žien, pre ktoré je spoločná modrá farba a moje predstavy. Bude to bibliofilsky zamýšľaná publikácia s pôsobivým výtvarným sprievodom prof. Jaroslava Uhela. Báp'6Ee sa občas pritrafia, ale driemu po notesoch, výnimočne v priečinkoch počítača. (Čakajú tam, pokorne, popolušky moje...)“
Počas voľného posedenia medzi prítomných spisovateľov a hostí prišiel aj primátor L. Mikuláša Ing. Ján Blcháč, PhD., o ktorom sa Š. Packa vyjadril: „My v Mikuláši máme šťastie, že primátor i dvaja viceprimátori kultúru podporujú, a výsledkom je Rázusovie dom, ktorý vyhľadávajú naši i zahraniční návštevníci. Na znak dobrej spolupráce a na jej prehĺbenie sme slávnostne s radnicou podpísali aj Memorandum o spolupráci.“ Je t o chvályhodný čin, keď taký záujem o kultúru prejavujú vrcholní predstavitelia mesta. Ja k tomu môžem dodať len vlastný dojem. Už dlhší čas žijem v Liptovskom Hrádku. Pomerne často sledujem Televíziu Liptov a môžem potvrdiť, že pri nijakej príležitosti, či už kultúrneho charakteru alebo na športových podujatiach, nechýba primátor L. Mikuláša J. Blcháč, čo svedčí o jeho permanentnom záujme o kultúru a šport. A to mu môžu závidieť aj predstavitelia najvyšších kultúrnych ustanovizní, dokonca na Ministerstve kultúry SR.
Počas živej debaty, ktorá sa predížila až do večerných hodín, som nadobudol poznanie, že toto stretnutie je len zlomkom v činnosti členov Literárneho klubu M. Rázusa. Preto som požiadal jeho predsedu básnika Š. Packu, aby mi poskytol materiál o ich už vykonanej i budúcej aktivite. A bol som prekvapený, keď som od neho dostal podklady, ktoré zahrňovali široké spektrum rozličných podujatí, z ktorých vyberám len niekoľko príkladov. Citujem (úryvkovito): „Rázusovie klub spisovateľov vznikol pred troma rokmi z mojej iniciatívy“, v spolupráci so spisovateľmi J. Daníkom a P. Vrlíkom. „V ňom sme za tri roky uskutočnili mnohé zaujímavé podujatia ako prezentácie nových kníh liptovských autorov, besedy so zaujímavými hosťami, Deň otvorených dverí, Vianoce u Rázusovcov... Rázusovie dom navštívili televízne štáby všetkých celoslovenských televízií. V odvysielaných reportážach nás dávajú za vzor iným regiónom, kde mnohé rodné domy významných spisovateľov pustnú a upadajú do zabudnutia. Dôvod: nedostatok peňazí... a azda aj nedobrý vzťah tamojších zodpovedných funkcionárov (starostov, resp. primátorov) k literatúre a ku kultúre vôbec. Každý mesiac zorganizujeme v Rázusovie dome dve-tri podujatia, okrem toho sú známe literárne stredy!“ Takou bola aj beseda 26. 8. s poetkou JANKOU BERNÁTHOVOU, rodáčkou z Liptova, o ktorú bol veľký záujem. Potvrdila to aj reportáž odvysielaná TV Liptov. „Každú stredu popoludní je náš klub k dispozícii návštevníkom. Tí vedia, že vtedy v klube nájdu dvoch-troch liptovských spisovateľov, môžu s nimi neformálne podebatovať, prípadne si môžu prečítať literárne časopisy alebo zaujímavé knihy.“ „Pred týždňom sme zorganizovali spolu so Spolkom Martina Rázusa už 19. ročník cykloturistického maratónu Po stopách Martina Rázusa. Bol to veľmi vydarený ročník, bolo okolo 120 nadšených účastníkov, prijali nás primátori Brezna, Banskej Bystrice... je bohatá fotodokumentácia. Bolo úžasné sledovať, ako sa športovci zaujímajú o Rázusovcov...“ „Náš klub uskutočnil už druhý ročník medzinárodnej literárnej súťaže Pocta Rázusovcom. Prekvapil vysoký počet účastníkov – rovná stovka autorov zo Slovenska, Českej republiky a Poľska. Vydali sme aj pôsobivý Almanach víťazných prác autorov pod názvom Z čistého prameňa. Vydali sme (teda náš spolok) aj Rázusovie občasník i Poetický kalendár (nástenný, farebný, veľkoformátový). Tieto aktivity vzbudili záujem nielen v Liptove, ale aj na Slovensku a v Česku.“
Mohol by som pokračovať no nazdávam sa, že už aj z uvedeného sa dá vydedukovať bohatá činnosť a aktivita členov Literárneho klubu Martina Rázusa a spisovateľov L. Mikuláša, za čo si zaslúžia úprimné uznanie. Predpokladám, že aj v iných odbočkách Spolku slovenských spisovateľov (SSS) sú jeho členovia aktívni, len sa málo o tom vie. A nemému dieťaťu, podľa múdreho ľudového príslovia, ani vlastná mať nerozumie... Preto aj redakcia Literárneho týždenníka by sa mala viacej zamerať na publikovanie činnosti z ostatných odbočiek SSS, aby kultúrna verejnosť bola pravidelnejšie informovaná o ich činnosti. To by vo významnej miere prispelo k zviditeľneniu práce celého SSS. Som presvedčený, že tým by sa zvýšila aj jeho autorita a SLOVO by si zachovalo svoju posvätnú hodnotovú spoločenskú úroveň, ktorú od nepamäti požíva...
