Slovenská literárna veda a literatúra v Paríži

Konferencia o diele DOMINIKA TATARKU – inšpirovaná literárnou vedkyňou Máriou Bátorovou, členkou Spolku slovenských spisovateľov

Na vysokej škole INALCO v Paríži sa 12. 9. 2019 konala konferencia inšpirovaná prvou vedeckou monografiou o Dominikovi Tatarkovi od literárnej vedkyne prof. Márie Bátorovej Dominik Tatarka slovenský Don Quijote (Veda 2012, anglická verzia Peter Lang 2015). INALCO je najstaršia vysoká škola v Paríži, založená Napoleónom pre štúdium jazykov východnej Európy, ktorá v čase založenia mala vychovávať diplomatov, prekladateľov a teda sprostredkovateľov medzi Západom a Východom. Konferencia, ktorú zorganizovala pani riaditeľka Diana Lémay, ešte aj v dnešnom čase sprostredkováva významné idey, ktoré prepájajú Východ a Západ: občiansky princíp a ideu práv a slobody.

Literárna vedkyňa Mária Bátorová (vľavo)
na konferencii v Paríži. Foto: archív

Literatúra, t. j. v tomto prípade diela Dominika Tatarku, ktorý v Paríži na Sorbonne študoval v roku 1938/ 1939 a francúzska kultúra sa mu stala súčasťou postojov a celkovej intelektuálnej výbavy na celý ďalší život, je vhodným „prevodovým nosičom“ medzi kultúrami. U Tatarku možno určiť mnohé genetické (A. Camus, A. Malraux a i.) aj typologické súvislosti (rozlíšenie podľa Dionýza Ďurišina), ktoré viažu jeho dielo na francúzskych senzualistov. Okrem úvodného štyridsať minútového  referátu Márie Bátorovej, ktorá je členkou Spolku slovenských spisovateľov, na konferencii vystúpili známi profesori zo Sorbonny Xavier Galmiche a Mateusz Chmurski, prekladateľka Tatarkovej eseje Démon súhlasu Sabine Bollak, ako aj mladé literárne vedkyne z INALCO Tatiana Paholíková (referát o koncepcii kultúry u Tatarku) a Paulína Šperková s analýzou slávneho Tatarkovho „parížskeho“ románu Prútené kreslá. Konferenciu uzatváral okrúhly stôl (Bátorová, Galmiche, Chmurski) a viedla (preklad úvodnej prednášky aj simultánny preklad) riaditeľka inštitútu pani Diana Lémay.

JK