Významný slovenský archeológ JOZEF BÁTORA jubiluje (* 21. 6. 1950)

17.06.2020 11:27

S pánom profesorom Jozefom Bátorom, charizmatickým človekom a významným slovenským archeológom, som sa prvý raz stretol pracovne – ako šéfredaktor a spoluautor takmer 800-stranovej monografie Komjatice 1256 – 2006 (spolu s Ing. Vierou Vrabcovou), do ktorej tvorby sme zapojili viacerých známych odborníkov. Archeologickú minulosť Komjatíc poznal dôverne, keďže v obci viedol archeologický výskum (1974) po ukončení vysokoškolského štúdia a nástupe do Archeologického ústavu (AÚ) SAV v Nitre. V svojom obsiahlom príspevku v monografii zdokumentoval kataster Komjatíc, ktorý „patrí k najlepšie a najdetailnejšie preskúmaným archeologickým mikroregiónom na území Slovenska“, precíznym odborným textom, dokumentárnymi fotografiami, ale aj desiatkami obrázkov a mapkami nálezov, ktoré sám zdokumentoval. Vniesol nám svetlo do desaťtisíce rokov(!) trvajúceho osídlenia obce a doslova nás ohromil úžasným objavom letecky zisteného rondelu (1990) na okraji chotára obce (s priemerom 50 – 60 m), o ktorom napísal: „Skúmaný útvar má štyri vchody orientované pravdepodobne zámerne v smere svetových strán, čo naznačuje, že mohlo ísť o objekt, ktorý slúžil na pozorovanie chodu Mesiaca a Slnka a na ich uctievanie. Tieto rondely zo strednej Európy sú o takmer dvetisíc rokov staršie ako kruhové stavby Stonehenge v Anglicku, dodnes považované za chrám Slnka.“ V čase spolupráce s ním som pochopil, čo je svedomitá vedecká práca, že za dobrým archeológom je neuveriteľné množstvo mravčieho odborného úsilia, schopnosť analyzovať zdanlivo nepodstatné maličkosti a v neposlednom rade obdivuhodné zanietenie.

Na snímke Jozef Bátora. Foto: archív

***

Jozef Bátora (* 21. 6. 1950 v Nevidzanoch, okres Zlaté Moravce), prof. PhDr., DrSc., archeológ, vedec a vysokoškolský pedagóg, je popredný slovenský i medzinárodne uznávaný špecialista na výskum obdobia eneolitu a bronzovej doby v strednej a východnej Európe vrátane Kaukazu a eurázijskej oblasti, v archeológii sa venuje aj otázkam kultúrnych kontaktov s bližšími i vzdialenejšími oblasťami, problematike sídliskovej štruktúry a sociálnej stratifikácie, metalurgie farebných kovov, opevneným sídliskám, pohrebiskám či pohrebnému rítu.

Jeho manželkou je prof. PhDr. Mária Bátorová, DrSc., slovenská literárna vedkyňa, germanistka, slavistka, spisovateľka a vysokoškolská pedagogička, syn prof. M. A. Jozef Bátora, PhD. (* 1976) je politológ a dcéra Dr. Phil. Andrea Bátorová (* 1977) umenovedkyňa.

J. Bátora absolvoval odbor archeológia na Filozofickej fakulte (FF) UK v Bratislave (1968 – 1973), kde obhájil aj hodnosť doktora filozofie (PhDr., 1976). V AÚ SAV v Nitre obhájil vedeckú hodnosť kandidáta vied (CSc., 1982) a hodnosť doktora vied (DrSc., 2001). Na docenta (doc.) sa habilitoval na Masarykovej univerzite v Brne (2000), kde získal aj titul profesora (2003). Pracoval v Stredoslovenskom múzeu v Banskej Bystrici (1974), v AÚ SAV v Nitre (od 1974), ako interný vedecký ašpirant (1976 – 1980), neskôr vedúci vedecký pracovník, kde pôsobí dodnes.

Absolvoval študijné pobyty na univerzitách v Nemecku: Freie Universität v Berline – ako štipendista Nadácie Alexandra von Humboldta (1990 – 1992, 1997, 1999, 2002), Römisch-Germanische Kommission des Deutschen Archäologischen Instituts Frankfurt am Main (1999, 2001, 2006) a Institut für Ur- und Frühgeschichte und Provinzialrömischen Archäologie der Ludwigs-Maximilians- Universität München (2002), v Poľsku: Instytut Prahistorii Uniwersytet im. Adama Mickiewicza Poznań (1999) a Rakúsku: Institut für Ur- und Frühgeschichte Universität Wien (2000). Zúčastnil sa na výskume jaskyne Lazaret v Nice (Francúzsko, 1993) a na nemecko-gréckej archeologickej expedícii v Grécku (Agios Mamas, 1994). Pôsobí ako vysokoškolský pedagóg na Katedre archeológie FF v Bratislave (1997 – 2002 a od 2007, v rokoch 2011 – 2019 aj ako jej vedúci), prednášal v zahraničí – na Univerzite Viedeň (1999 a 2004) a Masarykovej univerzite v Brne (2001 – 2006).

V rokoch 1974 – 2019 bol vedúcim rozsiahlejších záchranných terénnych archeologických výskumov (Komjatice, Nevidzany, Hoste, Mužla-Čenkov, Mochovce, Jelšovce, Ludanice-Mýtna Nová Ves, Rybník, Santovka, Vráble či Šahy).

Je autorom a spoluautorom šiestich domácich knižných monografií a pedagogických publikácií a skrípt, jedna monografia mu vyšla v zahraničí (Nemecko), 16 domácich a medzinárodných grantov a projektov. Zúčastnil sa na 100 domácich a zahraničných konferenciách s referátom. Je autorom takmer 400 odborných článkov, štúdií v domácich a zahraničných časopisoch, pôvodných publikácií v monografiách, vo vedeckých časopisoch, slovníkových a encyklopedických hesiel, popularizačných článkov, recenzií, anotácií atď. Má takmer 2 000 registrovaných citácií. Za knihu Slovensko v staršej dobe bronzovej získal prémiu Literárneho fondu za vedeckú a odbornú literatúru za rok 2018.

Je akademik Učenej spoločnosti Slovenska (2018), riadny člen Učenej spoločnosti SAV (2012), člen-korešpondent Nemeckého archeologického ústavu v Berlíne (2006). Je členom Spolku slovenských spisovateľov.

Vedenie SSS želá pánu profesorovi k jubileu veľa vedeckých úspechov, významných archeologických objavov a tvorivej invencie, k tomu sa rada pripája aj redakcia Literárneho týždenníka.

ŠTEFAN CIFRA

(Zdroje: www.spolok-slovenskych-spisovatelov.sk, fphil.uniba.sk/batora, fphil.uniba.sk, archeol.sav.sk)


 


Správca a administrátor stránok
Spolku slovenských spisovateľov
Štefan Cifra


 

Počet návštev v roku 2020

 229 757 

Počet stránok v roku 2020

 867 362 

 POZRELI STE SI VIAC AKO TRIŠTVRE MILIÓNA STRÁNOK SSS! 

V roku 2019 ste si prezreli
 VYŠE MILIÓN STOTISÍC STRÁNOK SSS! 

(Zdroj:  Štatistiky Webnode)

Ďakujeme za vašu priazeň.