Výzva Spolku slovenských spisovateľov k Roku Ľudovíta Štúra: GÉNIUS NÁRODA A EURÓPY

24.03.2015 07:43

PODPORA VÝZVY SSS A MEMORANDA Z KONFERENCIE CESTA K MIERU:

Spolok slovenských spisovateľov, najstaršie a najpočetnejšie združenie literátov na Slovensku, si v Roku Ľudovíta Štúra, slovenského kultúrneho velikána, národovca, politika, básnika, filozofa, jazykovedca a publicistu, pokladá za bytostne svätú a morálnu povinnosť obrátiť sa s výzvou na politických a štátnych reprezentantov Slovenskej republiky, umelcov a kultúrnych pracovníkov, všetkých obyvateľov našej vlasti, aby zjednotili svoje úsilie v boji za mier na celom svete, ostro sa postavili proti akýmkoľvek aktom štátneho, skupinového a osobného terorizmu.

Je nevyhnutné aktívne sa zapojiť do zápasu za spravodlivejší svetový poriadok, sociálne vyváženú spoločnosť, proti narastaniu rozdielov medzi bohatstvom a chudobou, proti biede, hladu, nezamestnanosti a spoločenskej vylúčenosti. Potreba spoločných krokov je o to naliehavejšia, že v mnohých svetových regiónoch rinčia zbrane, ich hrozba k nám dolieha dokonca spoza východných hraníc, zomierajú tisícky nevinných obetí, nemilosrdne, bez ohľadu na budúce generácie sa pustoší bohatstvo Zeme, mantra zisku kaličí duchovné hodnoty.

Pripomeňme si v tejto súvislosti činy a skutky Ľudovíta Štúra – takisto v časoch neľahkých – v období silnejúceho národného a sociálneho útlaku, zvýšeného úsilia o zrušenie pozostatkov feudalizmu a poddanstva, o získanie sebaurčovacieho práva, uchovanie a kodifikáciu slovenského jazyka. Ako len urputne bránil slovenčinu pred atakmi Jána Kollára: „Čo nám je bližším, prístupnejším a domáckejším nad prirodzenú reč našu tú, v ktorej sme sa všetci k svetu prihovárať začali, v ktorej sú naše prítomnje pokoleňja spojené, v ktorej žije duch otcou našich?!V tejto súvislosti by sme privítali iniciatívu na zriadenie Múzea slovenského jazyka na Bratislavskom hrade ako trvalú expozíciu aj vzhľadom na štúdiá A. Bernoláka a Ľ. Štúra v Bratislave.

Ľudovít Štúr v predvečer revolučného pohybu v Európe zápalistými rečami v Uhorskom sneme volá v duchu jemu blízkej Heglovej dialektiky po zásadnej zmene a výraznom politickom čine: „Dajme mestám politické práva tým viac, že ich ony mali a len po nepravde o ne prišli.“ V inom vystúpení zase žiada o „urbárske odkúpenie úbohého ľudu poplatného“. A napokon prosí „stavy a rady, aby ráčili také poriadky urobiť, podľa ktorých by sa v tzv. elementárnych školách vo všetkom vynaučovaní reč materinská zadržala“. Už v tých časoch ako jeden z mála spojil požiadavku demokratizácie spoločnosti so sociálnymi a národnými požiadavkami. Preto ho môžeme oprávnene označiť za génia národa a Európy.

V revolučných rokoch 1848 – 1849 na vlastnom príklade i odhodlaní ukázal, čo je ozajstný odvážny čin: stal sa jedným z vedúcich predstaviteľov ozbrojených bojov za naše národné oslobodenie. Tak ako vždy – išlo mu predovšetkým o dôstojné postavenie a zástoj Slovenska a Slovákov v medzinárodnom spoločenstve národov. V tejto spojitosti neobyčajne aktuálne vyznievajú záverečné vety v jeho diele Slovanstvo a svet budúcnosti: „Otvorte svoje dlho stiesnené srdcia, Slovania! Naberte s Božou pomocou odvahy k činom! Prázdna je národná samoľúbosť, ktorá v sebe neskrýva nič hlbšie. Ide napokon o ľudstvo, ktorého členmi sme spolu s ostatnými národmi.“ Akoby tieto slová vyslovil dnes! A adresoval ich súčasníkom!

Štúrov odkaz niesol v erbovom znaku aj Prvý kongres slovenských spisovateľov, vedeckých pracovníkov a publicistov s medzinárodnou súčasťou v Trenčianskych Tepliciach (1936), ktorého 80. výročie si pripomenieme v budúcom roku. Uskutočnil sa v čase hrozivého nástupu fašizmu a blížiacej sa kataklizmy druhej svetovej vojny. V našej výzve chceme nadviazať na záverečné vyhlásenie kongresu, v ktorom sa okrem iného konštatovalo: „Zišli sme sa v čase, ktorý ťarchou svojich životných osudových problémov vyžaduje od nás jasné a burcujúce slová. Nehľadiac na našu rôznorodosť v tvorivých, ba i myšlienkových oblastiach, hovoríme jedným hlasom: Slovenskí spisovatelia zostávajú verní borbe za slobodu a veľké ideály ľudstva, ktoré pomáhali tvorcom našej kultúry zabezpečiť národný dnešok. Sme odhodlaní brániť vydobyté hodnoty slobody, nech by už na ne siahal barbarský nepriateľ alebo jeho spojenci tu či v zahraničí.“ V tomto duchu budeme pripravovať aj slávnostnú pripomenku tohto významného podujatia v dejinách Spolku slovenských spisovateľov i Slovenska a vôbec literárnych tvorcov v širšom česko-slovenskom a európskom kontexte.

Žiaľ, ani súčasnosť nie je priveľmi naklonená múzam. Svet sa otriasa vo vojnových ohniskách, nezmyselne hynie množstvo civilného obyvateľstva – detí, starcov, matiek a otcov. Prečo? Pre čiu rozpínavosť a nenásytnosť? V záujme humanity, či skôr barbarstva? Politici čoraz častejšie hovoria o vojne ako o niečom bežnom, čo môže kedykoľvek nastať. Z televíznych obrazoviek sa na nás každodenne valí reálna hrôza, ktorú sme si prednedávnom nevedeli ani predstaviť: teroristické útoky ničia ľudské životy, nevyberajú si – batoľa či chorý človek –, je im to jedno! V Afrike mrú, chorľavejú a hladujú milióny ľudí, pritom vo vyspelých krajinách sa vyhadzujú tony potravín do odpadkov. Fabriky produkujú nedýchateľné a škodlivé splodiny, nezdravé životné prostredie zanecháva podobné obete ako vojna. Opýtajme sa spolu s Hemingwayom: „Komu zvonia do hrobu?“ Zvonia nám všetkým! Najmä ak nie sme schopní zastaviť bratovražednú vojnu na Ukrajine, ktorá hrozí svetovou katastrofou. Podporujeme preto usporiadanie konferencie Cesta mieru v marci 2015 na Slovensku – v Košiciach – o vyhrotenej situácii na Ukrajine, na ktorej sa za účasti našich popredných štátnych predstaviteľov majú stretnúť ruskí a nemeckí politickí zástupcovia so zástupcami ukrajinskej, ako aj doneckej a luhanskej strany – v úsilí riešiť situáciu na východe Ukrajiny mierovými krokmi.

Povedzme spolu vojne NIE! Vojna nie je normálna súčasť života. Normálny je MIER!

Hovorí sa, že spisovatelia sú svedomie národa. Postavme sa na čelo protestujúcich a burcujme svojou tvorbou. Bojujme kvalitou svojich výpovedí, ich presvedčivosťou, novátorským prístupom, kritickým a syntetizujúcim myslením, zušľachťovaním rodného jazyka. A ak treba, nezľaknime sa činu v prospech človeka a spoločnosti. Pokúsme sa o to... Nepochybne by tak urobil náš velikán s celou štúrovskou družinou.

Takí ľudia ako Ľudovít Štúr sa nerodia každý rok. Aj preto si hlboko vážime, že nám dodnes svieti ako svetlo v tme.

Členovia Predstavenstva Spolku slovenských spisovateľov a Rady SSS:

Július Balco, Miroslav Bielik, Anton Blaha, Jana Borguľová, Boris Brendza, Štefan Cifra, Ján Čomaj, Miroslav Demák, Pavol Dinka, Vladimír Faič, Alexander Halvoník, Anton Hrnko, Anton Hykisch, Michal Chuda, Margita Ivaničková, Zuzana Kováčová, Teodor Križka, Matúš Kučera, Július Lomenčík, Sergej Makara, Roman Michelko, Dušan Mikolaj, Peter Mišák, Jaroslav Rezník, Marián Servátka, Dalimír Stano, Vincent Šabík, Bystrík Šikula, Viera Švenková,Ján Tazberík, Milan Vároš, Jozef Vladár, Jozef Zavarský.

RADI PRIVÍTAME PODPISY VŠETKÝCH, KTORÍ SÚ OCHOTNÍ PODPORIŤ VÝZVU.

 

PODPORA VÝZVE SA DÁ VYJADRIŤ TU!

 

(Zdroj: Výzva Spolku slovenských spisovateľov k Roku Ľudovíta Štúra: GÉNIUS NÁRODA A EURÓPY. In: Literárny týždenník 7 – 8 z 25. februára 2015, s. 4)

 

 

NAVŠTÍVTE
online verziu Literárneho týždenníka
časopisu Spolku slovenských spisovateľov –

na adrese https://literarnytyzdennik.sk/
PORTÁL O LITERATÚRE A SPOLOČNOSTI

* NOVÁ ONLINE VERZIA LT *

* PÔVODNÁ WEBOVÁ STRÁNKA LT *


Správca a administrátor stránok
Spolku slovenských spisovateľov
Štefan Cifra


 

Počet návštev od 1. 1. 2019

 235 884 

Počet stránok od 1. 1. 2019

 930 016 

V roku 2018 ste si prezreli
 VYŠE MILIÓN STRÁNOK SSS! 

(Zdroj:  Štatistiky Webnode)

Ďakujeme za vašu priazeň.