Za básnikom, prekladateľom a literárnym vedcom VILIAMOM TURČÁNYM: Jedna z najväčších osobností slovenskej literatúry
MAEDAILÓN člena Spolku slovenských spisovateľov: TURČÁNY, Viliam (* 24. 2. 1928 – 10. 5. 2021)
So smútkom sme prijali správu, že nás navždy opustil VILIAM TURČÁNY, vynikajúci slovenský básnik, milovník, znalec a excelentný prebásňovateľ a prekladateľ talianskej či francúzskej poézie, jeden z našich najvýznamnejších literárnych vedcov, vzdelanec renesančného typu a zároveň človek, ktorý nadovšetko miloval a všade, kde sa dalo, propagoval slovenskú i zahraničnú literatúru, osobitne poéziu, ale aj našu kultúru, históriu a osobnosti, čo sa pričinili o bytie, existenciu a skultúrňovanie slovenského národa. Jednoducho z hĺbky duše Slovák.
Meno Viliama Turčányho sa v našej literatúre nerozlučne spája s najstaršou slovenskou a slovanskou literárnou pamiatkou – veľbásňou Proglas od Konštantína-sv. Cyrila, ktorej prvé vydanie prebásnil do modernej slovenčiny s profesorom Eugenom Paulinym a druhé samostatne. Rovnako nerozlučne sa jeho meno spája aj s velikánom svetovej poézie talianskym básnikom Dantem Alighierim, jeho Božskou komédiou, ktorú prebásnil (Peklo a Očistec s profesorom Jozefom Felixom, Raj samostatne). Jeho monumentálne prebásnenie Božskej komédie, jedného zo základných diel svetovej poézie, je takisto jedinečnou ukážkou možností, hĺbky a básnickej sily slovenského jazyka. Jeho prebásnenie Proglasu ako úvodu k Novému zákonu do modernej slovenčiny i jeho štúdie a články o tejto veľbásni začleňujú Slovákov medzi kultúrne národy modernej kresťanskej Európy už v 9. storočí, teda v čase, keď na územie dnešného Slovenska a dnešnej Moravy prišli k starým Slovákom na pozvanie veľkomoravského vladára Rastislava bratia Konštantín-sv. Cyril a sv. Metod, aby šírili vieru, vzdelanosť, Božie i svetské zákony v staroslovenskej reči zrozumiteľnej našim predkom. Pripomeňme, že to bolo v časoch, keď literatúru v ľudovom – národnom – jazyku nemali predkovia takmer nijakého dnešného európskeho národa, keďže sa v Európe písalo výlučne v latinčine či gréčtine.
Výsledkom systematického skúmania otázok vývinu verša v slovenskej poézii sú monografie V. Turčányho Nakrásnú zahradu Hollého Jána, Rým vslovenskej poézii či literárnohistorické štúdie o Hviezdoslavovi, Vajanskom, Jesenskom, Kraskovi a Kollárovi.
O hlbokom vzťahu V. Turčányho k poézii vypovedá aj to, že nielen vlastné básne, ale aj básne mnohých iných slovenských básnikov, ako aj preklady poézie, ktoré skvelo prebásnil, vedel spamäti a aj ich recitoval, aby prezentoval silu, pôvab a hravosť poézie ako kráľovnej slovesných umení.
Jedinečné je celé jeho prekladateľské dielo, najmä výbery z talianskej renesančnej lyriky, z francúzskej a antickej poézie.
***
Správa o odchode Viliama Turčányho ma zasiahla aj osobne, pretože som mal tú česť s maestrom sa spoznať a rozprávať s ním osobne, keď mu Spolok slovenských spisovateľov (SSS) udelil na Dňoch slovenskej literatúry 2014 v Slovenskom národnom divadle cenu za celoživotné dielo. Práve pri tej príležitosti mi poskytol rozhovor pre Literárny týždenník (č. 17 – 38/2014) pod názvom „Vy Slováci ste veľký národ!“ (veta, ktorú si, ako vtedy uviedol, vypočul na stretnutí s talianskymi a francúzskymi diplomatmi). Vtedy som mu spracoval aj reprezentatívny medailón člena SSS na webovú stránku SSS, ktorý mi autorizoval.
Bol to charizmatický a láskavý človek, podchvíľou žartujúci a usmievavý, šíriaci človečenské teplo, hlbokú múdrosť, skúsenosti a nebývalý cit pre krásu literatúry, umenia i citlivé vnímanie podstaty života.
Osobnú úctu som mu vzdal aj účasťou na jeho pohrebe v Suchej nad Parnou, kam sme vycestovali so synom v upršaný piatok 14. mája, ktorý sa však napokon v Suchej nad Parnou zmenil, akoby sa malo urobiť zadosť pomenovaniu jeho rodnej obce, na krásne slnečné počasie. A tak ho slniečko vyprevadilo na poslednej ceste.
O veľkosti tohto človeka vypovedá aj to, že na svätej omši v miestom kostole a pohrebe na cintoríne sa zúčastnilo okolo sto ľudí, ktorí na jeho počesť merali cestu do Suchej nad Parnou navzdory pandémii nielen z Bratislavy, ale aj zo vzdialenejších kútov Slovenska.
Keďže ide o jednu z najväčších osobností slovenskej literatúry druhej polovice 20. storočia i začiatku tohto storočia, jeho pamiatku sme si uctili blokom príspevkov v tomto vydaní časopisu SSS, ktorého bol Viliam Turčány dlhoročným a najstarším členom.
Nech ho slovenská zem prijme a nech mu je ľahká.
Za redakciu Literárneho týždenníka
ŠTEFAN CIFRA, šéfredaktor
MAEDAILÓN člena Spolku slovenských spisovateľov: TURČÁNY, Viliam (* 24. 2. 1928 – 10. 5. 2021)
