Trvalá a živá spomienka...

[PREĆÍTAJTE SI MEDAILÓN ĆLENA SSS: Ján Čižmár (7. 5. 1946 Banská Bystrica – † 5. 5. 2018 Banská Bystrica)]

Smútok precítený bolesťou hlboko zarezonoval v mojom vnútri, keď som sa šiesteho mája nečakane dozvedel, že môj dlhoročný priateľ, básnik, prozaik, textár a vydavateľ Ján Čižmár odišiel do večnosti...

Kto bol Ján Čižmár? Člen Spolku slovenských spisovateľov, ktorý vstúpil do života 7. mája 1946 v Banskej Bystrici. Tam prežil aj detstvo. Absolvoval strednú stavebnú školu. Študoval i na Stavebnej fakulte SVŠT... Určitý čas pôsobil ako slobodný umelec... Po návrate do Banskej Bystrice pracoval ako vedúci programového oddelenia v PKO. Po roku 1990 úspešne viedol vydavateľstvá TRIAN , neskôr Partner... Okrem čulej vydavateľskej činnosti bol až obdivuhodne aktívny aj v iných oblastiach. Výrazne sa prejavil ako spoluzakladateľ a predseda hádankárskeho a krížovkárskeho klubu Hron, spoluzakladateľ a spoluvydavateľ populárneho časopisu Relax, spoluorganizátor a účastník Svetového krížovkárskeho maratónu... Za angažovanosť v oblasti rozvoja športu pre všetkých získal pamätný diplom prezidenta Medzinárodného olympijského výboru Juana Antonia Samarancha. A to sme uviedli len zlomok z jeho životných aktivít, ktoré sa v plnej miere realizovali aj v období jeho trvalého pobytu V Ponikách.

Žiada sa zvlášť zdôrazniť i to, že Ján Čižmár, hoci mal technické vzdelanie, už od mladosti inklinoval k umeniu, pritom hlavnou doménou jeho umeleckého záujmu sa stala textová piesňová a literárna činnosť. O jeho talente ako textára svedčí fakt, že v spolupráci s hudobným skladateľom Igorom Bázlikom a interpretom M. Ličkom ich spoločné dielo Cesta späť získalo už v roku 1967 prvú cenu v televíznej súťaži Vyberte si pesničku. I to, že sa postupne stal jedným z najpopulárnejších slovenských textárov, ktorý vytvoril pre Slovenský rozhlas, Slovenskú televíziu a Slovkoncert 350 zaujímavých piesňových textov. Ich knižný výber Schody do neznáma vydal v roku 2010. Okrem toho je aj autorom scenárov hudobných pásiem Sedem strieborných (1971), Scarabeus (1973), Sondy a balady a iných...

Ján Čižmár sa prejavil i ako talentovaný básnik a prozaik, autor poetických zbierok Bledomodré slnko (1968 1. vydanie, 2010, 2. vydanie) a Nekvitnú kvety každý deň (2010). O jeho zbierke, ktorá ma zaujala poetickou štylizáciou a pestrofarebnou metaforickosťou, som sa v recenzii Bledomodré slnko Jána Čižmára vyjadril, že je „citovým, myšlienkovým i duchovným“ obohatením nášho vnútra, prenikajúcim „do hlbín duše“, ktoré „Osviežujú. Inšpirujú... Ale i povzbudzujú zamyslieť sa a zároveň aj prežiť chvíle ožiarené bledomodrým slnkom lásky.“ V podobnom duchu, s inou, ale príbuznou tematikou, mi utkvela v pamäti aj zbierka Nekvitnú kvety každý deň. Ako prozaik sa Ján Čižmár predstavil čitateľom zbierkou poviedok s detektívno-kriminálnym obsahom Vrcholný trik (2003) pod pseudonymom Paul Carter. Poslednou, svojrázne a humorne ladenou knižkou Jána Čižmára s kriticko-satirickým podtextom je Keď Turčín, tak Poničan (2017). V nej sa mu podarilo originálne skĺbiť poetickú metaforu, rozprávačský talent a piesňovú tradíciu, prelínajúcich sa s ľudovou múdrosťou, dôvtipnosťou a mnohovýznamovou výpoveďou. To ju robí výnimočne zaujímavou.

Výrok, že poslednou knižkou Jána Čižmára je (bola) zbierka Keď Turčín, tak Poničan, sa mi vynáral s ľútosťou v srdci, lebo mi pripomenul, že už navždy odišiel básnik, ktorého som poznal vyše dvoch desaťročí ako skromného, rozhľadeného a charakterovo výborného priateľa. Stretnutia s ním boli zaujímavé a tvorivé ale i zážitkovo neopakovateľné. Mierne ho utlmil len pocit, že síce odišiel básnik, avšak zanechal seba živého, prevteleného do SLOVA, ktoré bude žiť nielen v spomienkach. Lebo SLOVO je nesmrteľné.

S priateľskou úctou
SERGEJ MAKARA

Úprimnú sústrasť pozostalým vyjadruje aj vedenie Spolku slovenských spisovateľov, ktorého bol Ján Čižmár členom, a redakcia Literárneho týždenníka. Česť jeho pamiatke.