BOBÁKOVÁ, Božena (†)

BOBÁKOVÁ, Božena (†)

[* 4. 9. 1929 Mýto pod Ďumbierom (okres Brezno) – † 21. 10. 2020 Poprad]

Božena Bobáková, prozaička, autorka literatúry pre deti a mládež, sa narodila sa 4. septembra 1929 v Mýte pod Ďumbierom v okrese Brezno.

Študovala na gymnáziách v Banskej Bystrici a v Brezne, kde v roku 1947 maturovala. V roku 1978 skončila diaľkové štúdium slovenčiny a nemčiny na Pedagogickej fakulte v Banskej Bystrici. Po vydaji sa venovala domácnosti, neskôr, od roku 1960 učila nemčinu na Strednej priemyselnej škole v Brezne, kde pôsobila od roku 1978 ako vychovávateľka v Domove  mládeže. Od roku 1983 žila na dôchodku v Mýte pod Ďumbierom. Zomrela 21. októbra 2020 v nemocnici v Poprade vo veku 91 rokov, pochovali ju v Mýte pod Ďumbierom.

Rodnú mesto Mýto pod Ďumbierom, jeho okolie aj významné osobnosti poznala a propagovala do konca svojho života. Sama napísala: „Veď naša príroda je chrám, v ktorom je každá byľka a každá skalka vzácny drahokam. Či nestačí, ak si domov z hôr donesiete plnú náruč dojmov?“ Medzi krajanov, ktorých si vysoko vážila patrili spisovateľ František Švantner (* 29. 1. 1912, Bystrá – † 13. 10. 1950, Praha) a literárny vedec Ján Števček (* 13. 9. 1929, Mýto pod Ďumbierom – † 26. 9. 1996, Bratislava). V zbierkovom fonde múzea sa nachádzajú jej príhovory, ktoré napísala a predniesla pri výročiach narodenia Františka Švantnera, svojho učiteľa, 29. 1. 1992, keď sa pripomínala jeho nedožitá 80-ka a príhovor, ktorý predniesla 23. 6. 2012 v Bystrej na slávnostnom podujatí venovanom 100. výročiu narodenia Františka Švantnera. V zbierkovom fonde Literárneho a hudobného múzea v Banskej Bystrici sa nachádzajú jej príhovory, ktoré napísala a predniesla pri výročiach narodenia Františka Švantnera, svojho učiteľa, 29. 1. 1992, keď sa pripomínala jeho nedožitá osemdesiatka, a príhovor, ktorý predniesla 23. 6. 2012 v Bystrej na slávnostnom podujatí venovanom 100. výročiu narodenia Františka Švantnera. Múzeu venovala svoje osobné dokumenty, ktoré predstavujú knihy, fotografie, korešpondencie a rukopisy (takmer 60 jednotiek). Naposledy v roku 2018 venovala múzeu svoje etnografické práce pod názvom Živé tvory z dvora, z hory a Ako si pamätám svoje rodné mýtňanské nárečie. Obidve sú vzácnym svedectvom jej záujmu zachovať dobové výrazy svojho rodiska a okolia.

Pri príležitosti 80. narodenín Boženy Bobákovej Štátna vedecká knižnica – Literárne a hudobné múzeum spoluorganizovalo stretnutie, ktoré sa uskutočnilo 2. 9. 2009 vo Verejnej knižnici Mikuláša Kováča v Banskej Bystrici. Podujatia sa zúčastnili Prof. Milan Jurčo, CSc., spisovateľky Blanka Poliaková a Zlata Solivajsová, básnik Miroslav Kapusta, PaedDr. Jana Borguľová a i. Podujatie moderovala Zlata Troligová zo ŠVK – Literárneho a hudobného múzea v Banskej Bystrici. Božena Bobáková zostane v spomienkach pamätníkov, ktorí ju poznali, ako inteligentná, múdra, srdečná žena s veľkým zmyslom pre humor. Svedčí o tom aj ukážka z knihy Ochutnávka (1997): „Na hriatô stačí pokrájať na kocky trochu údenej slaninky, najlepšie domácej, do zlatista opražiť, zaliať vodkou a zahriať nie celkom po bod varu. Odstaviť a horúce podávať. Nuž teda, na zdravie! Ale ako sme sa dohovorili: iba dva do páru, aby Vás pes nechytil za sáru. Užite tu predložené pokrmy príjemne uvoľnení a pozitívne naladení, aby Vám vskutku padli na osoh tela i duše. Dobrú chuť a veselú myseľ Vám praje autorka!“

B. Bobáková sa venoval prozaickej tvorbe od polovice päťdesiatych rokov. Debutovala novelou Biela dcéra (1973). Vydala knihu poviedok so ženskou tematikou Samostatná žena (1978), románovú kompozíciu Balada o horách (1995). V knihe Ochutnávka (1997) „popri domáckom sortimente jedál a nápojov ponúka na ochutnanie svoje už raz vyskúšané šéfkuchárske špeciality, t. j. súbor rôznorodých poviedok, z ktorých niektoré sa objavili pred rokmi v zborníkoch vydávaných Stredoslovenskou odbočkou ZSS (Osveta Martin, zostavovateľ prof. Ivan Plintovič)“. Vydala aj knižku rečňovaniek pre deti a mládež Sóla hlások (2003), ktorú Ilustrovali Peter Žifčák a deti základných škôl v okrese Brezno.

Bola členkou Spolku slovenských spisovateľov a členkou sekcie turistiky OVTVS TJ Spartak Brezno.

 

DIELA

Próza

  • Biela dcéra. Martin: Osveta, 1973.
  • Samostatná žena. 1. vyd. Martin: Osveta, 1978. 83 s.
  • Balada o horách. 1. vyd. Bratislava: Odkaz, 1995. 226 s. ISBN 80-85193-31-0.
  • Ochutnávka. 1. vyd. Dolný Kubín: Zrno, 1997. 143 s. ISBN 80-967867-1-7.

Pre deti a mládež

  • Sóla hlások. Ilustroval Peter Zifčák a deti základých škôl v okrese. 1. vyd. Bratislava: Signum, 2003.86 s. ISNB 80-969071-0-7.

BIOGRAFICKÉ A BIBLIOGRAFICKÉ ZDROJE

Výberová personálna bibliografia (leták)

  • Božena Bobáková: Bibliografický leták [online]. [Zostavila: Katarína Donovalová; zodp. redaktor: Mgr. Peter Klinec]. Banská Bystrica: Verejná knižnica Mikuláša Kováča v Banskej Bystrici, 2006. In: VKMV.  [Citované 30. 8. 2014.] Dostupné na internete: TU.
  • Božena Bobáková: Bibliografický leták: Všetko najlepšie 2014. [online]. [Zostavila: Katarína Donovalová; zodp. redaktor: Mgr. Peter Klinec]. Banská Bystrica: Verejná knižnica Mikuláša Kováča v Banskej Bystrici, 2014. In: VKMV.  [Citované 30. 8. 2014.] Dostupné na internete: TU.

Slovníky, encyklopédie, zborníky

  • BOBÁKOVÁ, Božena. In: MAŤOVČÍK, Augustín, a kol.: Slovník slovenských spisovateľov 20. storočia. 1. vyd. 527 s. Bratislava – Martin: Literárne informačné centrum a Slovenská národná knižnica, 2008. S. 42.

Internetové zdroje

  • Bobáková, Božena. In: Slovenská národná knižnica v Martine: online katalóg [online]. [Citované 25. 7. 2018; aktualizivaná 5. 11. 2020]. Dostupné na internete: <TU>.
  • Božena Bobáková [online]. In: LIC. [Citované 30. 8. 2014.] Dostupné na internete: TU.
  • Božena Bobáková  [online]. In: Wikipédia. [Citované 30. 8. 2014.] Dostupné na internete: TU.
  • TROLIGOVÁ, Zlata: Milovala Mýto pod Ďumbierom aj nezvyčajné nárečie svojej obce. Zomrela spisovateľka Božena Bobáková. In: Bystrícké noviny [obnline]. [Citované 18. 11. 2020.] Dostupné na internete: TU.