[* 24. 11. 1963 v Ružomberok]
Milan Igor Chovan, sa narodil 24. novembra 1963 v Ružomberku
Profil:
1978 – 1982 Gymnázium v Ružomberku; 1982 – 1986 Vysoká škola dopravy a spojov v Žiline, odbor Strojárska technológia, špecializácia Číslicová technika v strojárskej výrobe; 1986 – 1989 samostatný odborný referent v podniku Váhoslav Žilina; od 1989 učiteľ Informatiky, Škola úžitkového výtvarníctva v Ružomberku (vtedajšia Stredná priemyselná škole textilná); 1990 – 1991 Ústredný ústav pre vzdelávanie učiteľov v Bratislave, Špecializačné štúdium pre oblasť školstva; 1993 – 1994 Slovenská technická univerzita v Bratislave, Materiálovo-technologická fakulta, Doplňujúce pedagogické štúdium; v roku 2000 Materiálovo-technologická fakulta Slovenskej technickej univerzity Trnava, II. kvalifikačná skúška; v roku 2010 vstúpil do Spolku slovenských spisovateľov, kde pôsobí ako člen výboru Žilinskej odbočky; v roku 2011 založil s priateľmi medzinárodný stavovský Literárny klub ružomberských spisovateľov a zastáva v ňom funkciu člena výboru; v roku 2011 sa stal členom Kultúrno-mediálnej komisie pri MZ v Ružomberku.
Vybraná publikačná činnosť:
2003
Terezkin košíček (detská ilustrovaná kniha)
Terezkin košíček (Braillov preklad)
2004
Terezčin košíček (český preklad)
Kvietkovníčkovia (detská ilustrovaná kniha)
Kvietkovníčkovia (Braillov preklad)
2005
Kvítkovníčci (český preklad)
Maľované leto (detská ilustrovaná kniha)
Maľované leto (Braillov preklad)
Ružový grúň – dolnoliptovské bájky, povesti a povedačky
Ružový grúň (Braillov preklad)
2006
Deti Tatrany – prírodné rozprávky (detská ilustrovaná kniha s náučnými okienkami)
Deti Tatrany (Braillov preklad)
Sokolčianska mladucha – povesti a báje z horného a stredného Liptova
Sokolčianska mladucha (Braillov preklad)
2007
Modrý ypsilon (oddychový román)
Kvietkovníčkovia (audio formát)
2008
Z orechovej škrupinky – náučné rozprávky (detská ilustrovaná kniha s náučnými okienkami o ľudskom tele)
2009
Strážcovia hôr – povesti a staré príbehy o slovenských vrchoch
Stromovníčkovia (detská ilustrovaná kniha)
2010
Pribina – meč a kríž (historický román)
Pribina – meč a kríž (Braillov preklad)
Sprievodný básnický text k nástennému kalendáru Kriváň Slovensko 2011
2011
Keď duša hľadá (obrazová básnická zbierka)
Dedičstvo Atlantídy (legenda)
Sprievodný básnický text k nástennému kalendáru Maľované svetlom 2012
2012
Základný hriech (román)
Sprievodný básnický text k nástennému kalendáru A bolo Svetlo 2013
2013
Liptovské čriepky (výber povestí z Liptova)
Chovanove spisovateľské začiatky boli orientované na mladého čitateľa, čo vyplynulo jednak z jeho učiteľskej profesie, ale aj z rodinného prostredia, keďže sa stal otcom troch detí. Dlho odkladané rozhodnutie písať knihy, podnietilo jeho rodičovstvo, ale tiež duchovné ciele, ktoré túži napĺňať. „Terezkin košíček“ sú príbehy, ktoré prežil so svojimi vtedy ešte maloletými dcérkami. Z nenápadnej knižky cítiť lásku k nim, k rodine i krásnej prírode jeho slovenskej domoviny. „Kvietkovníčkov“ – ilustrovanú knižku o bytostiach prebývajúcich v izbových kvetoch venoval deťom, ich veselým očkám a čistým srdiečkam s prianím radostného prežitia takého šťastného obdobia v živote, akým je detstvo. V úvode publikácie „Maľované leto“ je uvedené: „Venujeme dobrým chlapcom, ktorým sú zážitky a skúsenosti poučením, taktiež aj všetkým dobrým dievčatkám, ktoré dokážu byť pre chlapcov vzorom.“ Tu ide o príbehy školákov Adama a Kamila, ktoré prežívajú s priateľmi na dedine počas školských prázdnin. Niektoré z nich sú spomienkami autora na vlastné detstvo. Štvrtým knižným dielom sa M. I. Chovan po prvý raz prihovára dospelému čitateľovi. „Ružový grúň“ sú dolnoliptovské povesti. Autor si tu kladie za cieľ napomôcť pri hľadaní pravých ľudských hodnôt, otvoriť srdcia a rozhýbať ľudského ducha, pričom dáva do popredia cit. Svoj cieľ pripodobňuje k dvom kvetom, ruži ako symbolu lásky a ľalii ako symbolu duchovnej čistoty. V ďalšej knihe sa opäť vracia k našim ratolestiam. „Deti Tatrany“ sú prírodné rozprávky s náučnými okienkami. Didaktizujúca forma okrem citovej rozvíja tiež vedomostnú úroveň mladého čitateľa v otázkach prírody. Tak ako obvykle aj tu je text doplnený veršíkmi a básničkami. „Sokolčianska mladucha“ ponúka pokračovanie liptovských povestí. Tentoraz zo stredného a horného Liptova. Nesie sa v znamení tretieho kvetu charakteristického pre liptovskú krajinu a najmä liptovské hory. Modrý horec symbolizuje nielen malebné Tatry, ale zároveň nebo, raj ľudských duchov, o ktorý sa uchádzame na konci svojich dní. „Modrý ypsilon“ je román s duchovným nádychom. Podľa anotácie vydavateľa je to napínavý príbeh Karolíny a Petra, zázračnej liečiteľky a vášnivého milovníka hôr prežiarený láskou k ľuďom, živým tvorom a prírode, zasadený do šedivej reality súčasného Slovenska v kontraste s velebnosťou Vysokých Tatier, ktorý čitateľa osvieži, príjemne pohladí a zahreje na duši.
Náučné rozprávky „Z orechovej škrupinky“ sú pokračovaním knihy „Deti Tatrany“. Aj tu vystupujú Magdalénka a Oskar v zaujímavých príbehoch z bežného života detí. Náučné okienka tentoraz obsahujú obrázky a texty o ľudskom tele a jeho fungovaní. Kniha „Strážcovia hôr“ ponúka povesti a staré príbehy o najznámejších slovenských vrchoch. Tento titul venoval autor slovenskej domovine, svojim rodákom a všetkým ľuďom dobrej vôle. Povesti sa nesú v znamení bytostného rozmeru prírody, obývanej a zušľachťovanej jej bytostnými obyvateľmi: vílami, škriatkami, obrami. Z dvadsiatich štyroch kopcov vyzdvihol tri: Lomnický štít s jeho bytostným ochrancom Belanom, Kriváň, ktorého patrónom je Modroň a Rozsutec s bytostným obrom Červenákom. „Stromovníčkovia“ obsahovo nadväzujú na „Kvietkovníčkov“. Aktérmi sú však prírodné bytosti obývajúce mestský park, kde sa odohráva väčšina deja. Hlavnými hrdinami sú panáčikovia Javorníček, Brezovníček a Bukovníček, ktorí majú veľa priateľov svojho druhu. Ďalej nasledoval román „Pribina – meč a kríž“. Táto jednoduchá kniha predkladá čitateľovi starý príbeh, ktorý nemá byť historicko-faktografickým dielom. Jej zámer je oveľa skromnejší, ponúka vyobrazenie cesty muža hľadajúceho Pravdu, vzhliadajúceho na vysoké méty a usilujúceho sa o vznešené ciele, ku ktorým vedie kamenitá cesta všednej každodennosti. V roku 2011 M. I. Chovan publikoval dve knihy: obrazovú zbierku básní „Keď duša hľadá“, v ktorej sa spirituálne ladenou poéziou snaží ukázať cestu človeka pri osobnom duchovnom dozrievaní a knihu „Dedičstvo Atlantídy“ legendu o Atlantíde, ktorej tragický zánik je mementom pre dnešný svet. Román „Základný hriech“ ako voľné pokračovanie „Modrého ypsilonu“ vyšiel v roku 2012 a nadväzuje na jeho dejovú líniu, obsahovo zotrvávajúc v téme hľadania a objavovania duchovnosti v každodennom živote. „Liptovské čriepky“ z roku 2013 sú výberom povestí z Liptova, ktorý je autorovým rodiskom a pôsobiskom.
