FEKETE, Ján

[ *12. 8. 1945 Modrý Kameň, okres Veľký Krtíš]

Ján Fekete, PaedDr., slovenský spisovateľ, prozaik, básnik, autor literatúry pre deti, literatúry faktu a sci-fi románov, publicista, zberateľ, filatelista, bývalý politik, sa narodil 12. augusta 1945 v rodine tesára v Modrom Kameni (okres Veľký Krtíš), ktorý je v súčasnosti druhým najmenším slovenským mestom (od roku 1969) a ktorý volajú jej obyvatelia oddávana Hrad. Pseudonymy: J. F. Hradčan, M. Jafek, Ján Orlovec. Je ženatý (1968), s manželkou Ruženou Feketeovou, rod. Bariakovou (*  1950), majú dcéry Ruženu (*  1969) a Zlaticu (*  1975). Žije a tvorí v Modrom Kameni.

Základnú školu vychodil v rodisku. Študoval na Jedenásťročnej strednej škole v Modrom Kameni (1959 – 1960), odbor frézar na odbornom učilisku v Považskej Bystrici a v Detve (1960 – 1963), na Večernej škole pre pracujúcich vo Zvolene a v Banskej Bystrici (1963 – 1965). Absolvoval odbor slovenský jazyk, dejepis (krátky čas aj telesnú výchovu) na Pedagogickej fakulte (PgF) v Banskej Bystrici (1965 – 1969).

Pracoval v Podpolianskych strojárňach v Detve (1963 – 1964) ako robotník – frézar, potom ako redaktor podnikových novín. Bol pracovníkom Stredoslovenských stavieb (1964). Pôsobil ako redaktor Čs. rozhlasu (1964 – 1965). V roku 1968 sa aktívne zapojil do obrodného procesu, ku ktorému svojou aktivitou podstatnou mierou prispievali študenti PgF, keď sa rozišli (marec 1968) s organizáciou Československého zväzu mládeže (ČSM). Na pôde PdF založili vlastný Akademický senát, za predsedu ktorého bol J. Fekete ako študent zvolený. Po okupácii Česko-Slovenska (august 1968) redigoval časopis ADAB (prílohu stredoslovenského krajského denníka Smer)s demokratickým a protitotalitným obsahom, na ktorého stránkach študenti PdF vyjadrovali svoje protesty proti okupácii a nastupujúcej neslobode. Ako predseda Akademického senátu vystúpil na protestnej akcii študentov, tzv. fakľovom pochode od študentského domova na Námestie SNP pri 50. výročí vzniku ČSR 28. 10. 1968, kde rečnil o spravodlivosti i krivde, o ponížení a vzopätí, o vlasti i vzájomnosti. So študentmi fakulty sa spontánne pripojil (20. 11. 1968) k celoštátnemu štrajku študentov za odchod okupačných vojsk, za slobodu tlače a proti tzv. normalizácii. Pôsobil ako redaktor Čs. televízie (1969 – 1972), kde nakrúcal dokumentárne filmy a odkiaľ ho v období normalizácie prepustili. Za aktivity po okupácii a najmä za vystúpenie na verejnom zhromaždení na banskobystrickom námestí ho normalizátorská moc umlčala. Mal súd, istý čas bol bez práce, nasledovala anabáza rozličných povolaní (okrem literárnych a redaktorských): ako absolvent vysokej školy robil stavebného robotníka v Cestných stavbách, bol pracovníkom Okresného výboru Zväzarmu v Banskej Bystrici (1972), učiteľom v Stredisku pre jazykovú výučbu vietnamských študentov v Ľubochni (1974 – 1977), pracovníkom Stavoindustrie v Banskej Bystrici (1977) a stredoškolským profesorom (1980 – 1992). Bol kronikárom mesta Modrý kameň (1989 – 1995), zakladateľom a členom redakčnej rady Modrokamenského informačného spravodaja Hradčiansky hlásnik (1995). Po novembri 1989 vstúpil najskôr do komunálnej  i celoštátnej politiky, bol primátorom mesta Modrý Kameň (1992 – 1993) a šesť rokov poslancom – Slovenskej národnej rady (1992 – 1994) a po vzniku samostatnej Slovenskej republiky Národnej rady Slovenskej republiky (1994 – 1998) – za HZDS. Ako poslanec sa usiloval pomôcť i regiónu, z ktorého pochádza, vďaka jeho podpore vzniklo (1994) Múzeum bábkarských kultúr a hračiek – hrad Modrý Kameň (z Okresného vlastivedného múzea na hrade Modrý kameň), vytvorila sa (1997) Obchodná akadémia (transformáciou Dievčenskej odbornej školy a jej zlúčením so SOU), dnešná Spojená škola Modrý Kameň, z jeho iniciatívy sa začala aj tzv. „sociálna ťažba“ hnedého uhlia v Modrokamenských uhoľných baniach – v Bani Dolina Veľký Krtíš (1997).

Generačne patrí k významnej skupine literárnych tvorcov, ktorí sa začínali realizovať v šesťdesiatych rokoch a začiatkom sedemdesiatych rokov a ktorí sa zúčastňovali na spoluutváraní literárneho života vtedajšej Banskej Bystrice. Počas štúdia na PgF v Banskej Bystrici v rokoch (1965 – 1969) sa zapájal do činnosti literárneho klubu LITERA. V období po okupácii mal v Stredoslovenskom vydavateľstve pripravený do tlače (1968) rukopis svojho básnického debutu Chodníčkom do hvezdárne, ktorého vydanie však zrušili (1969). Keďže svoj literárny talent nemohol uplatňovať ani ako redaktor televízie, prednosť pred poéziou, ktorá musela počkať, uňho dostala literatúra pre deti a mládež, vedecká fantastika a literatúra faktu. Autorsky si v nich vyskúšal prakticky všetky žánre od poviedky po román. Je autorom mnohých sci-fi poviedok, románov situovaných do ďalekej budúcnosti, zamýšľa sa nad možnosťou vytvorenia novej, zdravej civilizácie v hlbinách vesmíru. V literárnej tvorbe využíval poznatky zo svojho dlhodobého pôsobenia v oblasti amatérskej astronómie. Bol aktívny aj publicisticky. Časopisecky publikoval v Smere, Slovenských národných novinách, Slovenských pohľadoch, Romboide, Zlatom máji a i. Poviedky a krátke prózy uverejňoval aj v slovenských a českých antológiách, v rozhlase, kalendároch i v zborníkoch v zahraničí (Moskva – Deň na Kallisto, Kyjev – Prigodnickofantastični opovidania), časť bola spracovaná v podobe komiksov, časť románu Hudba pre vesmíranov vyšla v anglicky vytlačených Meridiánoch. Jeho mnohostranné záujmy sa odrazili aj v jeho tvorbe, zaujímal sa najmä o svet prírody a vesmíru, astronómiu a kozmológiu i lexikografiu. Jeho poézia obsahuje prevažne prírodnú a ľúbostnú lyriku, dominuje oslava krásy rodného kraja a harmónia pokojného rodinného života.

Knižne debutoval zbierkou autorských rozprávok Pristátie na Bielosienke (1981), pre deti napísal aj Rozprávky z Tartušky (1985) a Cestovanie v sedemmíľovom skafandri (1987), všetky tri knižky majú charakter poviedok ozvláštnených fantastikou, ich obzor postupne rozširuje od starootcovskej záhrady až po vesmírne svety, a v situovaní do prostredia Modrého Kameňa upozorňujú na krásu prírody a hodnotu domova. Mladším deťom adresoval rozprávkovú grotesku s humorno-fantazijným príbehom Tancovanie s drakom (1986). Dospievajúcej mládeži určil dva spoločenské romány s autobiografickým podložím – Rosa z hviezd (1986), v ktorom ponúka mozaiku zážitkov, predstáv a spontánnych nálad a pocitov chlapca v modrokamenskom prostredí v polovici päťdesiatych rokov, a Pastier padajúcich hviezd (1993), ktorý je takisto o dospievajúcom chlapcovi – v učňovskom prostredí a v ktorom nastoľuje etické problémy a otázky. Ako originálny vklad do slovenskej vedecko-fantastickej prózy patria najmä jeho zbierky sci-fi poviedok Romanca o ehylte (1983) a Safari na podkovovitých (1990) – vyjadrujúce obavy z krátkozrakých riešení životne dôležitých psychosociálnych, etických a ekologických problémov Zeme –, ktorých epická naratívnosť a intelektuálnosť sa spája s lyrickou reflexiou a emocionalitou a ktoré majú hodnotu filozoficko-sociologickej analytickej sondy do problémov človeka druhej polovice 20. storočia. Tematikou a metódou stvárnenia sú podobné aj jeho vedecko-fantastické romány Hudba pre vesmíranov (1982), v ktorom uplatnil svoj záujem o prírodu a astronómiu a nastolil otázku devastácie prírody v dôsledku technického pokroku, a fantastický cestopis Okolo Galaxie za osemdesiat týždňov (1988). Je autor knihy literatúry faktu Futbalový dekameron: 10 000 zaujímavostí o futbale (1987) o dejinách futbalu a zaujímavostiach okolo neho a regionálnej monografie Zlatá kniha futbalu v Modrom Kameni (2006). Napísal historiografickú knihu Modrý Kameň: Monografia k 700. výročiu založenia mesta (1993), monografiu Valent Balaša: život, dielo, súvislosti: Modrokamenská pocta renesančnému básnikovi a Z histórie školstva v okrese Veľký Krtíš (s kol., 2006). Zozbieral a napísal Krátky slovník nárečia slovenského modrokamenského (1995) a Slovník modrokamenských toponým (2009). Kniha aforizmov, sentencií a iných zasyčaní Z hadej papuľky (2011) zachytáva jeho myšlienky, ktoré štipľavo a kriticky poodhaľujú dnešnú dobu. Je zostavovateľom a spoluautorom monografie Spojená škola v Modrom Kameni 1971 – 2011 (s Janou Falťanovou a Kamilou Turoňovou, 2011). Napísal básnickú zbierku prírodnej a ľúbostnej lyriky Modré hrady Novohradu (1983), ktorá je pozoruhodná aj z formálneho hľadiska originálnou metaforikou. Pred nedávnom mu vyšla básnická zbierku Tajný denník pozemšťana (2017).

Popri rôznorodých aktivitách sa venuje ako koníčku zbieraniu autogramov, vo svojej zbierke má vyše 7 500 autogramov zo sto štátov sveta, medzi nimi napr. autogramy cisára Leopolda I., Františka Jzefa, kráľa Viktora Emanuela s B. Mussolinim, Picassa, J. Kollára, Ľ. Štúra, J. M. Hurbana, M. R. Štefánika, P. O. Hviezdoslava, J. Gagarina, M. Gorbačova, R. Reagana i ďalších. Je zberateľom známok s témou kozmu, kreslených vtipov o politike, zaujímavostí z futbalu (keďže sám bol úspešným hráčom tohto športu), regionálnej histórie, astronómie a pod. Ako sa uvádza v jeho bibliografii, má „po maďarsky znejúce priezvisko, ale – slovenskú dušu“, je „Novohradčan, ale predovšetkým Modrokamenčan – Hradčan“ (In: Krátky slovník nárečia slovenského modrokamenského, 1995).

Je nositeľom štátneho vyznamenania Radu Andreja Hlinku I. triedy, ktoré mu udelil prezident Slovenskej republiky (1998), Pamätnej medaily Ľudmily Podjavorinskej za rozvoj slovenskej detskej literatúry (1986), Pamätnej medaily krajskej hvezdárne v Banskej Bystrici za rozvoj amatérskej astronómie (1986) a Prémie J. M. Hurbana za dielo Valent Balaša: život, dielo, súvislosti: Modrokamenská pocta renesančnému básnikovi (2005) od Národného biografického ústavu Slovenskej národnej knižnice v Martine.

Je členom Spolku slovenských spisovateľov, jeho odbočky v Banskej Bystrici.

 

DIELA

Poézia

  • Modré hrady Novohradu. [Ilustrácie: Ivan Riabič]. 1. vyd. Martin: Osveta, 1983. 32 s.
  • Tajný denník pozemšťana. [Ján Fekete Apolkin]. 1. vyd. Bratislava: Spolok slovenských spisovateľov, 2017. 104 s. ISBN: 978-80-89727-91-9.

Próza – sci-fi

  • Hudba pre vesmíranov. [Ilustrácie: Veronika Rónaiová]. 1. vyd. Bratislava: Mladé letá, 1982. 246 s.
  • Romanca o ehylte. [Ilustrácie: Milan Bočkay]. 1. vyd. Bratislava: Mladé letá, 1983. 179 s.
  • Okolo Galaxie za osemdesiat týždňov. [Verše preložili Vojtech Mihálik a Ján Vilikovský; ilustrácie: Teodor Rotrekl]. 1. vyd. Mladé letá, 1988. 386 s.
  • Safari na podkovovitých. [Ilustrácie: Viktor Hulík]. 1. vyd. Mladé letá, 1990. 212 s. ISBN 80-06-00245-2.
  • Pastier padajúcich hviezd. [Obálku navrhol Ivan Bílý]. 1. vyd. Martin: Osveta, 1993. 227 s. ISBN 80-217-0501-9.

Literatúra faktu

  • Futbalový dekameron: 10 000 zaujímavostí o futbale. [Fotografie: Peter Pospíšil; Karel Novák, Marián Márton, Ján Hladík, Ferdinand Hafner]. 282 s. Bratislava: Šport, 1987.
  • Zlatá kniha futbalu v Modrom Kameni. [Ján Fekete-Apolkin]. 1. vyd. Veľký Krtíš: Spoločnosť Augusta Horislava Škultétyho, 2006. 328 s. ISBN 978-80-969721-9-7.

Pre deti a mládež

  • Pristátie na Bielosienke. [Ilustrácie: Ondrej Zimka]. 1. vyd. Martin: Osveta, 1981. 79 s.
  • Rozprávky z Tartušky. [Ilustrácie: Zdena Vojtková]. 70 s. Bratislava: Mladé letá, 1985.
  • Rosa z hviezd. [Ilustrácie: František Kudláč]. 1. vyd. Bratislava: Mladé letá, 1986. 160 s.
  • Tancovanie s drakom. [Ilustrácie: Peter Kľúčik.]. 1. vyd. Košice: Východoslovenské vydavateľstvo, 1986. 58 s.
  • Cestovanie v sedemmíľovom skafandri. [Ilustrácie: Eduard Grečner]. 1. vyd. Bratislava: Mladé letá, 1987. 88 s.

Odborná literatúra – regionalistika

  • Modrý Kameň: Monografia k 700. výročiu založenia mesta. [Katarína Hlavňová, Ján Fekete, Gustáv Dávid, Jozef Pira, Ferdinand Tomašík, Peter Kmeť, Ľubica Prelovská, Květa Fulierová, Tibor Szabó, Ján Kráner, Jozef Teslík]. 1. vyd. Martin: Osveta, 1991. 347 s.
  • Valent Balaša: život, dielo, súvislosti: Modrokamenská pocta renesančnému básnikovi. [Ján Fekete-Apolkin]. 1. vyd. Modrý Kameň: Mestský úrad, 2005. 82 s. ISBN 80-969447-3-8.
  • Z histórie školstva v okrese Veľký Krtíš (II.). [Autori: Ján Fekete... a kol.] [zostavila: Marta Kamasová]. 1. vyd. Veľký Krtíš: Dom Matice slovenskej, oblastné pracovisko, 2006. 46 s. ISBN 80-7090-819-X.

Odborná literatúra – lexikografia

  • Krátky slovník nárečia slovenského modrokamenského podľa Jána Feketeho: Ľaľa, ľaľuške a ľančočke!: Ako sa rozprávalo v Modrom Kameni. [Doslov: Ivan Hudec, počítačová grafika: Rastislav Doboš]. 1. vyd. Bratislava: Print-Servis, 1995. 199 s. ISBN 80-88755-20-4. Edícia Krátkych slovníkov najkrajších slovenských nárečí, IV. zv.
  • Slovník modrokamenských toponým. [Ján Fekete-Apolkin]. 1. vyd. Modrý Kameň: Ján Fekete, 2009. 166 s. ISBN 978-80-969993-6-1.

Próza – sci-fi – v brailovom písme

  • Hudba pre vesmíranov. [Zv. 1 až 5.] 516 s. Levoča : Vydavateľstvo a tlačiarne pre nevidiacich, 1986.

Próza – literatúra faktusci-fi – elektronické publikácie

  • Rosa z hviezd. 4 zvukové kazety (360 min.). Levoča: Ústredná knižnica pre nevidiacich Mateja Hrebendu (ÚKN), 1987; Rosa z hviezd. [načítal: Dušan Szabó]. 8 častí. Levoča: Slovenská knižnica pre nevidiacich Mateja Hrebendu, 2010.
  • Okolo galaxie za 80 týždňov. 9 zvukových kaziet (810 min.). Levoča: Ústredná knižnica pre nevidiacich Mateja Hrebendu (ÚKN), 1990; Okolo galaxie za 80 týždňov. [číta: Dušan Szabó]. 18 častí. Levoča: Ústredná knižnica pre nevidiacich Mateja Hrebendu (ÚKN), 2014.
  • Futbalový dekamerón. 9 zvukových kaziet (780 min.) Levoča: Slovenská knižnica pre nevidiacich Mateja Hrebendu , 1991.
  • Román o Ehylte [načítal: Dušan Szabó[. 10 častí. Levoča: Slovenská knižnica pre nevidiacich Mateja Hrebendu, 2010.
  • Futbalový dekamerón. [číta: Jozef Lapšanský]. 18 častí. Levoča: Slovenská knižnica pre nevidiacich Mateja Hrebendu , 2014.
  • Safari na podkovovitých [číta: Miroslav Trnavský]. 10 častí . Levoča : Slovenská knižnica pre nevidiacich Mateja Hrebendu , 2014.

Iné

  • Z hadej papuľky: (kniha aforizmov, sentencií a iných zasyčaní) [Ján Apolkin-Fekete]. [Ilustrácie: Dušan Gálik]. 1. vyd. Modrý Kameň: Ján Fekete, 2011. 64 s. ISBN 978-80-970509-1-7.

PREKLADY DIEL AUTORA

  • Hudba pro vesmířany. [Zo slovenského orig. Hudba pre vesmírčanov do češ. preložila Eva Brdičková]. 1. vyd. Praha: Albatros, 1984. 81 s.

EDITORSKÁ ČINNOSŤ

  • Spojená škola v Modrom Kameni 1971 – 2011. [Zostavili Ján Fekete, Jana Falťanová, Kamila Turoňová]. 1. vyd. Modrý Kameň: Spojená škola, 2011. 67 s. ISBN: 978-80-970821-7-8.

 

OCENENIA

  • Rad Andreja Hlinku I. triedy, štátne vyznamenanie udelené prezidentom republiky (1998)
  • Prémia J. M. Hurbana za dielo Valent Balaša: život, dielo, súvislosti (2005) od Národného biografického ústavu Slovenskej národnej knižnice v Martine.
  • Pamätná medaila Ľudmily Podjavorinskej za rozvoj slovenskej detskej literatúry (1986)
  • Pamätná medaila krajskej hvezdárne v Banskej Bystrici za rozvoj amatérskej astronómie (1986)

 

ŠTÚDIE A RECENZIE O AUTOROVOM DIELE, ROZHOVORY

Recenzie a štúdie v periodikách
  • ŠAH: Pripomíname si v auguste. Ján Fekete – 70. In: Slovenské pohľady, roč. IV. + 131, 2015, č. 7 – 8, s. 318.
  • MASÁR, Ivan: Konkrétne a vtipne o jazyku poslancov. (Fekete, J.: Dobrodružstvá s parlamentnou slovenčinou. Slovenské pohľady, IV+111, 1995, č. 7 – 8, s. 59 – 73 a č. 9, s. 54 – 63.). In: Kultúra slova [online]. Ročník: 30, č. 1, rok: 1996, s. 45 – 27. . [Citované 28. 4. 2017]. Dostupné na internete: <TU>.
  • FÖLDVÁRY, Kornel: Ďalší z pokusov. In: Zlatý máj, ročník: 33, rok: 1989, s. 390 – 392.
  • HOCHEL, Igor: Cestovanie v sedemmíľovom skafandri. In: Zlatý máj, ročník: 32, rok: 1988, s. 377 – 378.
  • STANISLAVOVÁ, Zuzana: Stav a vývojové tendencie vedeckofantastickej prózy pre mládež. In: Zlatý máj, ročník: 31, rok: 1987, s. 270 – 277.
  • JURČO, Milan: Romanca o ehylte. In: Zlatý máj, ročník: 28, rok: 1984, s. 503 – 504.
  • BŽOCH, Jozef: Hudba pre vesmíranov. In: Zlatý máj, ročník: 27, rok: 1983, s. 247 – 248.
  • TUČNÁ, Eva: Pristátie na Bielosienke. In: Zlatý máj, ročník: 26, rok: 1982, s. 440 – 441.
Rozhovory
  • Ján Fekete: Chel by som „kerovať“ raketu (rozhovor). In: Piešťanský týždeň [online]. Číslo: 42 (19. 10. 2010). [Citované 11. 4. 2017]. Dostupné z internetu: <TU>.

 

BIOGRAFICKÉ A BIBLIOGRAFICKÉ ÚDAJE

Autorizácia

  • CIFRA, Štefan: Ján Fekete: Medailón člena SSS – autorizácia (biografia, bibliografia, ocenenia a i.). List od Jána Feketeho. Modrý Kameň, 24. 5. 2017.

Personálna bibliografia

  • Ján Fekete: 12. 8. 1945 Modrý Kameň: bibliografický leták. [Zostavila Zuzana Unzeitigová; zodp. red.: Elena Pasiarová]. 1 zlož. list ([5] s.).  Veľký Krtíš: Hontiansko-novohradská knižnica A.H.Škultétyho, 2002.
  • Ján Fekete. [Zostavila Eva Zubová ; zodp. red.: Táňa Mikitová]. 1 zlož. list ([9] s.). Rimavská Sobota: Knižnica Mateja Hrebendu, 2003.
  • Ján Fekete: Bibliografický leták. [Zostavila Katarína Donovalová; zodp. red.: Mgr. Peter Klinec]. 1 zlož. list ([5] s.) Banská bystrica: Banskobystrický samosprávny kraj, Verejná knižnica Mikuláša Kováča, 2010. Dostupné z internetu: TU.

Encyklopédie, slovníky, monografie, zborníky

  • Ján Fekete. In: MAŤOVČÍK, Augustín, a kol.: Slovník slovenských spisovateľov 20. storočia. 1. vyd. Bratislava – Martin: Vydavateľstvo SSS a SNK, 2001, s. 95, 96.
  • Ján Fekete. In: MAŤOVČÍK, Augustín, a kol.: Slovník slovenských spisovateľov 20. storočia. 2. dopl., opr. a rozš. vyd. 576 s. Bratislava – Martin: Literárne informačné centrum a Slovenská národná knižnica, 2008, s. 99, 100.
  • Slovník spisovateľov pre deti a mládež. Bratislava: Literárne informačné centrum, 2005, s. 73, 74.
  • STANISLAVOVA Zuzana: FEKETE, Ján. In: Bibiana: Revue pre deti a mládež: Slovenskí spisovatelia pre deti: A – L. Roč. X, č. 2 – 3, rok: 2003, s. 46 – 47. ISNN 1335-7263.

Internetové zdroje

  • Fekete, Ján. In: Literárne osobnosti mesta a okresu Detva 2010: Biografický slovník [online]. [Zostavila: Mgr. Elena Matisková]. Zvolen: Banskobystrický samosprávny kraj, Krajská knižnica Ľ. Štúra vo Zvolene, 2010, s. 14, 15. ISBN 978-80-85136-42-5. Dostupné z internetu: <TU>.
  • Ján Fekete. In: Slovenská knižnica: Portál ku katalógom a zbierkam slovenských knižníc [online]. [Citované 12. 4. 2017]. Dostupné na internete: TU.
  • Fekete, Ján. In: ŠVK Košice [online]. [Citované 11. 4. 2017]. Dostupné na internete: <TU>.
  • Fekete, Ján. In: Univerzitná knižnica Bratislava [online]. [Citované 27. 4. 2017]. Dostupné na internete: <TU>.
  • Ján Fekete. In: E epsilon [online]. [Citované 12. 4. 2017]. Dostupné na internete: <TU>.
  • Ján Fekete. In: Literárne informačné centrum: Slovenskí spisovatelia [online]. [Citované 12. 5. 2015]. Dostupné na internete: TU.
  • Ján Fekete. In: Osobnosti.sk [online]. [Citované 12. 5. 2015]. Dostupné na internete: TU.
  • Ján Fekete. In: Vydavateľstvo Formát: Encyklopédia súčasných spisovateľov na Slovensku [online]. [Citované 7. 2. 2015]. Dostupné na internete: TU.
  • Ján Fekete. In: Wikipédia: Slobodná encyklopédia [online]. [Citované 3. 3. 2015]. Dostupné na internete: TU.
  • Ján Fekete, PaedDr. In: Kdo je kto v české a slovenské SF (sci-fi) [online]. [Citované 11. 4. 2017]. Dostupné na internete: <TU>.
  • Ján Fekete – Zita Suráková: Aby videl svet normálne, musí urobiť stojku (rozhovor). Uverejnené: 18. 2. 2011. In: Náš Novohrad SK. Dostupné na internete: <TU>.
  • MARTULIAK, Pavol, a kol.: Dvadsaťročná Univerzita Mateja Bela v Banskej Bystrici: Zo stránok histórie jubilujúcej univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici a jej predchodkýň. Banská Bystrica: Vydavateľstvo TRIAN, spol. s r. o., 2012, s. 53, 54. ISBN 978-80-89371-13-6. In: UMB [online]. [Citované 14. 4. 2017]. Dostupné z internetu: <TU>.
  • Planéta Jána Feketeho – Štátna vedecká knižnica v Banskej Bystrici. In: ŠVK BB [online]. [Citované 11. 4. 2017]. Dostupné na internete: <TU>.
  • Spisovateľ Fekete vlastní viac ako 6000 podpisov osobností sveta. [TASR]. In: Sme [online]. Uverejnené: 14. 3. 2006 [citované 27. 4. 2017]. Dostupné na internete: <TU>.
  • V tvorbe Jána Feketeho dominuje svet prírody a vesmíru. [TASR]. In: Školský servis. [online]. Uverejnené: 12. 8. 2015 [citované 18. 4. 2017]. Dostupné na internete: <TU>.

NAVŠTÍVTE
online verziu Literárneho týždenníka
časopisu Spolku slovenských spisovateľov –

na adrese https://literarnytyzdennik.sk/
PORTÁL O LITERATÚRE A SPOLOČNOSTI

* NOVÁ ONLINE VERZIA LT *

* PÔVODNÁ WEBOVÁ STRÁNKA LT *


Správca a administrátor stránok
Spolku slovenských spisovateľov
Štefan Cifra


 

Počet návštev v roku 2019

 283 875 

Počet stránok v roku 2019

 1 116 194 

V roku 2019 ste si prezreli
 VYŠE MILIÓN STOTISÍC STRÁNOK SSS! 

(Zdroj:  Štatistiky Webnode)

Ďakujeme za vašu priazeň.