HAŠTOVÁ, Mária (†)

HAŠTOVÁ, Mária (†)

[* 21. 9. 1922 Píla, okr. Pezinok – † 15. 6. 2018]

Mária Haštová, rodným menom Hilda Grellnethová, slovenská spisovateľka pre deti a mládež, redaktorka, rozhlasová a televízna scenáristka, sa narodila 21. septembra 1922 na Píle (Častá, okr. Pezinok) v rodine horára. Vyrastala v prostredí Malých Karpát a od detstva si utvárala citlivý vzťah k prírode.

Do ľudovej školy chodila v Modre, Píle a Dubovej, meštiansku školu vychodila v Modre (1936 – 1940), po nej absolvovala obchodný kurz v Bratislave. Po ochorení bola chovanicou v Ústave pre telesne postihnutých v Bratislave (1942 – 1948).

Pracovala v Bratislave ako účtovníčka v Štátnom úrade pre vojnových poškodencov (1948 – 1952) a v Štátnom pedagogickom nakladateľstve (1953 – 1959). Bola redaktorkou i šéfredaktorkou časopisu pre deti Zornička vo vydavateľstve Smena (od roku 1951). Od roku 1959 bola na invalidnom dôchodku, žila v Bratislave, zomrela 15. 6. 2018.

Bola plodnou autorkou literatúry pre deti, prezentovala sa veršovanými i prozaickými útvarmi a leporelami, spolupracovala s rozhlasom i televíziou. Už v prvej knihe O veľkej repe (1951), veršovanej skladbe (zhudobnil ju Šimon Jurovský, vyšla na gramofónovej platni) na motívy známej humoristickej ľudovej rozprávky, sa prejavila zreteľná a ustálená hierarchia jej hodnôt, v jej tvorbe dôležité miesto patrilo rodine, vzájomným vzťahom medzi ľuďmi a prírode, ku ktorej mala silný vzťah, a rustikálnemu detstvu. Pestré zážitky z detstva a prírody dokumentovala v menších zbierkach básničiek a rečňovaniek pre deti Kvietky (1952; zhudobnil ju Janko Matuška a naspieval Detský rozhlasový súbor), Veselá škola (1953), o zážitkoch z detstva a zo školských lavíc. Po leporele Dva stolčeky (1955), jej vyšla knižka zbierky veršov pre najmenších školákov Do desať (1958), neskôr leporelá Kto aké dvierka má (1963), Hore, hore, už sú biele zore (1968), veršovaná rozprávka Zlatovláska (1968) a Hop, cup, na nôžky (1971, 1981), ktoré dokresľujú jej literárny profil ako autorky drobných veršovaných foriem pre najmladších čitateľov a deti predškolského veku.

Rovnocennou súčasťou jej literárnej tvorby sú aj prozaické žánre pre deti a mládež. Jej kniha drobných príbehov z detstva v horskom prostredí Zo starej horárne (1955, 6. vydanie 1997), ktorou vynikla ako prozaička, patrí ku klasickým hodnotám slovenskej detskej literatúry. Krátke príbehy zo života detí v materskej škole vyrozprávala v knižke Zrkadielko (1958). Úzko spolupracovala s vydavateľstvom Zdravotnícka osveta (1961 – 1975), pre ktoré napísala príbehy O zafúľaných medvedíkoch, O strašiačke Berte, O najväčšom čarodejníkovi, ako aj veršíky O vitamínoch a zelenine. Mládeži venovala autorskú rozprávku Juro Buro (1962), v ktorej sa inšpirovala dieťaťom predškolského veku a v ktorej využila guliverovský motív. Kniha miniatúrnych próz o lúčnych kvetoch Keď pôjdeš lúkami (1967, 1978) má predovšetkým poznávací charakter a predstavuje svojrázne spojenie umeleckého textu, výtvarného prejavu a botanického herbára, sugestívny estetický účinok v nej dosiahla práve tam, kde prírodný motív exponovala cez emotívny a harmonicky vyznievajúci osobný detský zážitok. Ďalšie knihy Koza rohatá a jež (1967) a O medveďovi ženíchovi (1968) sú literárnou transformáciou známych zvieracích ľudových rozprávok. Neskôr napísala knihu autorských rozprávkových príbehov o priateľstve školáčky, prváčky Moniky a psa Kamarát Cézar (1975; s pôsobivými poetickými ilustráciami Ladislava Nesselmana). V širšie koncipovanom súbore rozprávok O starenke z Ostrého vrchu (1976) pre deti do šesť rokov sa vrátila k východiskovému bodu svojej tvorby – k ľudovej slovesnosti, no usilovala sa v ňom o netradičné kompozičné postupy. Autorská zbierka chlapčenských rozprávkových poviedok Ohromná vec (1984) je humorným príbehom malého vynálezcu, asi osemročného chlapca. Aktívnymi postavami jej poslednej knihy Vtáčiky zo starej horárne (2001), situovanej do mestského prostredia, je dospelé dievča, ktoré už je mamou, s túžbou vykompenzovať si svoje životné problémy vtáčkarstvom. Za asi päťdesiat rokov aktívneho pôsobenia M. Haštovej v literatúre pre deti a mládež sa, podľa Anny Blahovej, vyčlenili dva hlavné tematické okruhy: oblasť prírody, a tým i okruh zážitkov viažucich sa k autorkinmu vlastnému detstvu, a oblasť mesta a s ním súvisiaci okruh zážitkov súčasného dieťaťa. (najmä prozaická knižka Ohromná vec), pritom „Estetickou dominantnou Haštovej záberov bol predovšetkým krehký zážitok z prírody, v jednoduchom, literárne nevyumelkovanom príbehu prevládala spontánnosť vlastného zážitku nad jeho literárnym povýšením. A zdá sa, že práve táto poloha zostala Haštovej najvlastnejšia a z hľadiska jej prínosu do detskej literatúry i najplodnejšia.“ Výbery z básnickej i prozaickej tvorby Márie Haštovej vyšli pod názvami Zvončeky (1972, 3. vydanie 1982) a Voňavý venček (1985).

V literárno-dramatických žánroch sa zamerala na tvorbu pôvodných i upravených rozhlasových rozprávok a scénok pre relácie Rozprávky na dobrú noc Vrabčekova pošta, dlhé roky spolupracovala so Slovenským rozhlasom, pre ktorý napísala rozprávky Kto býva v klobúku, Zlaté oriešky a iné, náučné relácie do vysielania pre školy napríklad Ako žijú zvieratká v lese a seriál Poštár vrabček. Pre televíziu pripravila scenár k animovanému seriálu Rozprávky z vrecúška, k filmu Najlepší kamarát (na motívy knihy Kamarát Cézar) a k televíznej hre pre mládež Maroš a jeho pes (1975). Viaceré jej detské práce preložili do češtiny, maďarčiny, nemčiny, poľštiny či ruštiny. Sporadicky prekladala rozprávky z češtiny a ruštiny.

Literárne dielo Márie Haštovej ocenili v rokoch Cenou Mladých liet (1982 a 1987) a Cenou Fraňa Kráľa za celoživotné dielo (1983), ktorú udeľoval Kruh priateľov detskej knihy pri vydavateľstve Mladé letá s podporou Slovenského literárneho fondu.

Bola členkou Spolku slovenských spisovateľov.

DIELA

Pre deti a mládež – poézia

  • O veľkej repe. Ilustroval Štefan Cpin. 1. vyd. Bratislava: Smena, 1951. 32 s. Edícia: Knihy pre najmenších, zv. 3.
  • Kvietky. Ilustroval F. Klimáček. 1. vyd. Bratislava: Smena, 1952. 38 s. Edícia: Knižnica pre najmenších, zv. 15.
  • Veselá škola. Autor obálky: Miroslav Rektořík. 1. vyd. Bratislava: SNDK, 1953. 42 s. Edícia: Knižnica pre najmenších, zv. 19.
  • Dva stolčeky. Ilustroval Štefan Cpin. 1. vyd. Bratislava: SNDK, 1955. 12 s.
  • Do desať. Ilustroval Štefan Cpin. 1. vyd. Bratislava: Mladé letá, 1958.
  • Kto aké dvierka má. [leporelo]. Ilustrovala Jarmila Fenclová. 1. vyd. Bratislava: Mladé letá, 1963. 12 s.
  • Ak si myškou, vstávaj tíško. 1. vyd. Bratislava: VPL, 1967.
  • Hore, hore, už sú biele zore. [leporelo]. Nakreslil Štefan Cpin. Bratislava: VPL, 1968. 12 s.
  • Zlatovláska. [leporelo]. Ilustroval Štefan Cpin. 1. vyd. Bratislava: VPL, 1968. 12 s.
  • Žabuľa Kvakuľa. 1. vyd. Ilustrovala Božena Augustínová. Bratislava: Epocha, 1969. 12 s.
  • Hop, cup na nôžky. [leporelo]. Ilustroval Štefan Cpin. 1. vyd. Bratislava: Mladé letá, 1971.; 2. vyd. Bratislava: Mladé letá, 1981. 12 s.
  • Voňavý venček. [leporelo]. Ilustrovala Oľga Buhajová. 1. vyd. Bratislava: Mladé letá, 1985. 13 s.

Pre deti a mládež – próza

  • Zo starej horárne. 1. vyd. Bratislava: Slovenské nakladateľstvo detskej knihy, 1955.; Ilustroval Ľubomír Kellenberger. 3. vyd. Bratislava: Mladé letá, 1963. 52 s.; Bratislava: Mladé letá, 1970. 57 s. Edícia: Klub malých čitateľov.
  • Zrkadielko. 1. vyd. Bratislava: Mladé letá, 1958. 31 s.; Ilustroval Ferdinad Hložník. 2. skrát. vyd. Bratislava: Mladé letá, Bratislava, 1963. 21 s.
  • Juro Buro. Ilustrovala Olga Pavalová. 1. vyd. Bratislava: Mladé Letá, 1962. 44 s.
  • Keď pôjdeš lúkami. Ilustroval Ladislav Čisárik. Bratislava: Mladé letá, 1967. 1 zv. (nestr.).; 2. vyd. Bratislava: Mladé letá, 1978. 31 s.
  • Koza rohatá a jež. Ilustroval D. Mrázek.1. vyd. Bratislava: VPL, 1967. 14 s.
  • O medveďovi ženíchovi. [leporelo]. [Rozprávala M. Haštová]. Nakreslila B. Plochánová. 1. vyd. Bratislava: Mladé letá, 1968. 16 s.
  • Kamarát Cézar. Ilustroval Ladislav Nesselman. 1. vyd. Bratislava: Mladé letá , 1974. 40 s. Edícia: Klub mladých čitateľov.
  • O starenke z Ostrého vrchu. Ilustrovala Běla Kolčáková. 1. vyd. Bratislava: Mladé letá, 1976. 116 s.; 2. vyd. Bratislava: Mladé letá, 1987. 119 s. Edícia: Klub mladých čitateľov.
  • Ohromná vec. 1. vyd. Bratislava: Mladé letá, 1984. 100 s.; Ilustroval Svetozár Mydlo. 2. vyd. Bratislava: Mladé letá, 2004. 85 s. ISBN 80-10-00477-4.
  • Vtáčiky zo starej horárne. Ilustrovala Zuzana Nemčíková. 1. vyd. Bratislava: Mladé letá, 2001. 88 s. ISBN 8006011265.

Výber z diela

  • Zvončeky. Bratislava: Mladé letá, 1972. 88 s.; 2. vyd. Bratislava: Mladé letá, 1974. 88 s.; Ilustrovala Mária Želibská. [Zostavila Lýdia Kyseľová.]. 3. vyd. Bratislava: Mladé letá, 1982. 87 s.

Iné – Próza v Brailovom písme

  • Zo starej horárne. [slepecká tlač]. [Mária Haštová]. 1. vyd. Levoča: Ústredná knižnica pre nevidiacich Mateja Hrebendu, 1998. 68 s. ISBN 80-8047-138-X.
  • Vtáčiky zo starej horárne. [Braillovo písmo]: Príbehy o zvieratách. [Mária Haštová]. Levoča: Slovenská knižnica pre nevidiacich Mateja Hrebendu, 2001. ISBN 80-8047-444-3. 1 zv. ([120] s.) v Braillovom písme.

PREKLADY DIEL AUTORKY

  • Ven z postele, ven, už je bílý den. [Zo slovenčiny do češtiny preložil Jiří V. Svoboda]. Ilustroval Štefan Cpin. 1 vyd. Bratislava: Vydavateľstvo politickej literatúry, 1988. 14. s.
  • Voňavý věneček. [leporelo]. [Preklad do češtiny zo slovenského originálu Voňavý venček: Pavel Šrut]. Ilustrovala Oľga Buhajová. 1. vyd. Bratislava: Mladé letá, 1985. 13 s.
  • Pachnacy wianek. [Preklad do češtiny zo slovenského originálu Mária Haštová: Voňavý venček]. Ilustrovala Oľga Buhajová. 1. vyd. Bratislava: Warszawa: Mladé letá, Zowag, 1985.
  • Hupky, dupky na nožky. [Zo slovenského originálu Hop, cup, na nôžky preložil Jiří V. Svoboda]. Ilustroval Štefan Cpin. 1. vyd. Bratislava: Mladé letá, 1981. 66 s.
  • Až půjdeš po lukách. [Zo slovenského originálu Keď pôjdeš lúkami do češtiny preložila: Hana Vrbová, Ilustroval Ladislav Čisárik]. 2. vyd. Bratislava: Mladé letá, 1978. 29 s.
  • Žabka Kuňkalka. 1. vyd. Ilustrácie Božena Augustínová. [Zo slovenského originálu Žabuľa Kvakuľa do češtiny preložil Jiří Václav Svoboda; Jazyk: čeština, slovenčina. ] 1. vyd. Bratislava: Epocha, 1969. 12 s. (viaz.)
  • O medvědu ženichovi. [leporelo]. [Podľa rozprávania Márie Haštovej zo slovenčiny do češtiny preložil Jiří V. Svoboda]. Ilustrovala Božena Plocháňová. Bratislava: Vydavateľstvo politickej literatúry, 1968.
  • Koza rohatá a ježek. [prekladateľ zo slovenského originálu Koza rohatá a jež: J Králik]. Ilustrátor D. Mrázek. Bratislava: VPL, 1967. 14 s.
  • Kinek milyen kapu jut? 2. byd. [zo slovenského originálu Kto aké dvierka má preložil do maďarčiny: István Tótfalusi]. Ilustrátorka: Jarmila Fenclová. 1. vyd. Mladé letá, Bratislava, 1968. 12 s.

PREKLADATEĽSKÁ TVORBA

  • Ako starček menil, až vymenil. [Rozprávku vybranú z čes. orig. Povídám pohádku... Výběr čes. lidových pohádek pro nejmenší..., Praha 1953. preložila M. H. Haštová]. Ilustroval Ferdinad Hložník. 1. vyd. Bratislava: Mladé letá, 1958. 12 s.; Ilustroval Albín Brunovský. Bratislava: Mladé letá, 1962; Bratislava: Mladé letá, 1986.
  • MAJEROVÁ, Marie: O sliepočke a kohútikovi. [Preložila Mária Haštová]. Ilustroval Vladimír Machaj. 1. vyd. Bratislava: Mladé letá, 1985. Nestr.

OCENENIA

  • Cena Mladých liet (1982, 1987)
  • Cena Fraňa Kráľa (1983) za celoživotné dielo – Kruh priateľov detskej knihy pri vydavateľstve Mladé letá

 

ŠTÚDIE A RECENZIE O AUTORKINOM DIELE, ROZHOVORY

Recenzie a štúdie v periodikách

  • Radostný čas hier a povier (Mária Haštová: Ohromná vec). In: Knižná revue, 29. 9. 2004, č. 20, s. 11.
  • ŠRANK, J.: Vtáčiky zo starej horárne. In: Bibiana, 9, 2002, č. 1, s. 45 – 48.
  • KOPÁL, Ján: Próza a poézia pre mládež. Teória/Poetológia, Nitra, 1997.
  • BLAHOVÁ, Anna: Ohromná vec. In: Zlatý máj, 29, 1985, č. 5, s. 309 – 310.
  • FRÝBOVÁ, Vladimíra: Tvrz současnosti. Zlatý máj, 7, 1963, Č. 8-9, s. 403.
  • POLIAK, Ján: Návraty do detstva. In: Literatúra, mládež, súčasnosť, Bratislava 1963.

Rozhovory

  • Haštová, Mária: Môj stratený raj. In: Ján Poliak: Rozhovory o literatúre pre mládež. Bratislava 1979.

BIOGRAFICKÉ A BIBLIOGRAFICKÉ ÚDAJE

Personálna bibliografia

  • Mária Haštová: 85. výročie narodenia (21. 9. 1922). [Zostavila: Mária Rumanová; zodp. red.: Viera Baničová]. 1. vyd. Považská Bystrica: Považská knižnica, 2007. 1 zlož. list ([6] s.)

Encyklopédie, slovníky, monografie, zborníky

  • HAŠTOVÁ, Mária. In: MAŤOVČÍK, Augustín, a kol.: Slovník slovenských spisovateľov 20. storočia. 1. vydanie. Bratislava – Martin: Vydavateľstvo SSS a SNK, 2001, s. 139.
  • HAŠTOVÁ, Mária. In: Slovník slovenských spisovateľov pre deti: A – L. [Zostavovateľ, vedecký a výkonný redaktor: Ondrej Sliacky]. In: Bibiana: Revue o umení pre deti a mládež [online], ročník XI., č. 2 – 3/2003, s. 75, 76. ISNN 1335-7263. Dostupné v internete: .
  • Už si čítam sama: O spisovateľke Márie Haštovej. [Zostavila: Helena Mižáková; zodp. red.: Marta Pernická ; grafická úprava: Tatiana Némethová]. 1. vyd. Nitra: Krajská knižnica Karola Kmeťka, 2007. 12 s.

Profily v periodikách

  • ŠAH: Mária Haštová – 80. (Pripomíname si). In: Slovenské pohľady, roč. IV. + 118, 2002, č. 9, s. 155.
  • SLIACKY, Ondrej: Pocta pre Máriu Haštovú. In: Bibiana: Revue o umení pre deti a mládež, ročník XIV (2007), č. 3, s. 58.

Internetové zdroje

  • Haštová, Mária. [online]. In: Slovenská knižnica: Portál ku katalógom a zbierkam slovenských knižníc. [Citované 12. 5. 2015]. Dostupné z internetu: <TU>.
  • Haštová, Mária. [online]. In: Univerzitná knižnica Bratislava. [Citované 12. 5. 2015]. Dostupné z internetu: <TU>.
  • Knihy od autora: Mária Haštová [online]. In: Vydavateľstvo Formát: Encyklopédia súčasných spisovateľov na Slovensku. [Citované 7. 2. 2015]. Dostupné z internetu: <TU>.
  • Mária Haštová [online]. In: Baila. [Citované 3. 3. 2015]. Dostupné z internetu: <TU>.
  • Mária Haštová [online]. In: Literárne informačné centrum: Slovenskí spisovatelia. [Citované 12. 5. 2015]. Dostupné z internetu: <TU>.
  • Spisovateľka Mária Haštová. [Autorka: Hana Michalčíková]. In: Slovenský rozhlas [online]. [Citované 3. 3. 2015]. Dostupné z internetu: <TU>.