[*26. 1. 1976 Žilina]

Tomáš Haviar, Mgr. art., architekt, historik, znalec technických a kultúrnych pamiatok, bádateľ, publicista, autorizovaný architekt Slovenskej komory architektov, sa narodil 26. januára 1976 v Žiline. S manželkou Mgr. Michalelou Haviarovou, PhD., historičkou umenia, žil v Starej Ľubovni, po narodení dcéry v Trnave, v súčasnosti žije v Kamenici (okres Sabinov).

Študoval na gymnáziu Viliama Paulinyho-Tótha v Martine (1990 – 1994), odbor matematika – fyzika. Absolvoval magisterské štúdium na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave, odbor architektúra, s praxou v architektonickej kancelárii – ateliéri prof. Rastislava Janáka (1994 – 2000). Pôsobil ako člen projekčného tímu v ateliéri prof. Janáka (2000 – 2002) a interný zamestnanec na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave na Katedre reštaurovania (2003 – 2006). Od roku 2004 začal vykonávať aj samostatnú architektonickú a designersku činnosť. Po zložení skúšky autorizovaného architekta SKA (2007) si založil vlastný ateliér a realizoval vlastnú projektovú činnosť (2007 – 2009), pracuje na dokumentácii pamiatkového fondu, realizoval pamiatkové výskumy a projekty obnovy pamiatkovo chránených objektov (2009 – 2013) a súčasne realizuje výskum dejín úzkorozchodných železníc na území Slovenska, spojený s prednáškovou a publikačnou činnosťou (2007 – 2013).

Vo svojom portfóliu má desiatky projektov, najmä obnov historických objektov. Medzi najvýznamnejšie patrí návrh rekonštrukcie budov kláštora v Hronskom Beňadiku, dostavba Veľprepoštského paláca na Nitrianskom hrade, či spoluautorsky riešená revitalizácia čitárne Červený rak v Bratislave. Realizoval aj viaceré projekty pre dobrovoľnícke a neziskové organizácie, napríklad štúdiu obnovy bývalého depa v Hrabičove pre účely múzea, spojenú s náučným chodníkom Kľakovskou dolinou, alebo vypracovanie architektonického návrhu na výpravné budovy Košickej detskej historickej železnice. Osobitne sa venuje histórii úzkorozchodných železníc, Vydavateľstvo Matice slovenskej v Martine z jeho iniciatívy začalo vydávať edíciu Zaniknuté koľaje, ktorá mapuje zabudnuté úzkokoľajné železnice.

Je autorom a spoluautorom viacerých odborných publikácií o úzkokoľajných železniciach: Príbeh železničky spod Vtáčnika (2007) – zameriava sa na oblasť Kľakovskej doliny, ale aj na dejiny a celkový význam lesných železničiek na Slovensku,  Uhranská električka (2010) – prvá kniha novej edície monografických diel o zaniknutých úzkokoľajných železničkách na území Slovenska – prináša dokumentačný textový a obrazový materiál zo života cukrovaru a železničnej dopravy (v obci Záhorská Ves, ktorá sa vtedy nazývala Uhorská Ves), Úzkorozchodné železnice v službách trnavského cukrovaru 1917 – 1962 (2012) – pokračuje v mapovaní úzkorozchodných železníc cukrovarov na západnom Slovensku a prináša komplexné dejiny železnice, popis jej technického vybavenia a prevádzky, Hriňovská lesná železnica 1913 – 1962 (spolu s Renátou Neupauerovou, 2012) – predstavuje históriu jednej z dvoch lesných železničiek pod Poľanou, v údolí rieky Slatina. Kniha Lesná železnica Kľakovskou dolinou 1923 – 1966 (2012), ktorá je 4. zv. edície Zaniknuté koľaje a zároveň 1. zv. edície vydávanej pod hlavičkou Kysuckého múzea v Čadci, prináša históriu lesnej železnice údolím Kľakovského potoka zo Žarnovice do hôr pod Vtáčnikom. V knihe Malokarpatské uzkorozchodné železnice na panstvách Palfiovcov (2013) píše o histórii železníc na ich smolenickom a malackom panstve a lesnej, neskôr vojenskej úzkorozchodnej železnice. V knihe Lesné železnice a lanovka spoločnosti J. Ph. Glesinger (2014), na ktorej spolupracoval i s českým odborníkom na koľajovú dopravu Zdeňkom Marunom, píše o dejinách viacerých lesných železníc (Turček, Spišská Belá, Nálepkovo, Moravský Ján), jednej lanovky a niekoľkých vlečiek (Poprad, Kežmarok), ktorých výstavba a prevádzkovanie boli späté s pôsobením firmy tešínskeho rodáka, podnikateľa J. Ph. Glesingera. Je autorom knihy Úzkorozchodné želenice v okolí trate Zohor – Plavecký Mikuláš (2019). Je aj spoluautorom Sprievodcu úzkorozchodnými železnicami krajín V4 (s Ľubomírom Lehotským, 2014) a Veľký príbeh malej železnice: Kniha o detskej železnici. (s Ľubomírom Lehotským a Zdenkom Marunom; 2016). Je autorom knihy Baťovská architektúra na Slovensku (2012), ktorá sa venuje stavebným dejinám a špecifickej architektúre firmy Baťa na Slovensku (Partizánske, Svit či Bratislava a i.) i v zahraničí. S Vladimírom Plekancom vydal knihu Gotický Gemer a Malohont – Italianizmy v stredovekej nástennej maľbe (2010), ktorá po prvý raz ucelene prezentuje súbor z viacerých hľadísk unikátnych sakrálnych stavieb (a to nielen v slovenskom, ale v celoeurópskom meradle), vyzdobených jedinečnými gotickými nástennými maľbami, čo zreteľne nadväzujú na tradíciu talianskeho výtvarného umenia. S Michalelou Haviarovou vydal knihu Spišské renesančné zvonice/Renaissance Bell Towers of the Spiš Region (2011), ktorá prináša (ako 1. zv. z pripravovanej série Neznáme Slovensko – o svete unikátnych zvoníc z námestí jedenástich spišských miest) stručný, zaujímavosťami nasýtený informačný text, doplnený fotografiami, trojrozmernými kresbami a grafikami, umožňujúcimi nahliadnuť priamo do vnútra pozoruhodných historických stavieb.

Je členom Spolku slovenských spisovateľov (od roku 2013).

DIELA

Odborná literatúra

• Príbeh železničky spod Vtáčnika. [Texty k prílohe: Miroslav Bielik, Ivan Brašeň, Ján Repiský.] 1. vyd. Martin: Vydavateľstvo Matice slovenskej, 2007. 102 s. ISBN: 978-80-7090-855-6.
• Uhranská električka. 1. vyd. Martin: Vydavateľstvo Matice slovenskej, 2010. 104 s. ISBN: 978-80-7090-855-6 (viaz.). [1. zv. edície Zaniknuté koľaje.]
• PLEKANEC, Vladimír – HAVIAR, Tomáš: Gotický Gemer a Malohont – Italianizmy v stredovekej nástennej maľbe/Gothic Gemer and Malohont – Italianizing in Medieval Wall Painting. [v slov. a angl.; Text: Edita Kušnierová; anglický preklad Martina Šturcelová; fotografie Matej Plekanec]. 1. vyd.  Martin: Vydavateľstvo Matice slovenskej Bratislava: Arte Libris, 2010. 191 s. ISBN: 978-80-8115-031-9.
• Úzkorozchodné železnice v službách trnavského cukrovaru 1917 – 1962. 1. vyd. [S. l.]: Tomáš Haviar, 2012. 152 s. ISBN: 978-80-89410-17-0. [2. zv. edície Zaniknuté koľaje].
• Baťovská architektúra na Slovensku. 1. vyd. 104. s. Martin: Vydavateľstvo Matice slovenskej, 2012. ISBN: 9788081151125 (viaz.).
• NEUPAUEROVÁ, Renáta – HAVIAR, Tomáš. Hriňovská lesná železnica 1913 – 1962. 1. vyd. Martin: Vydavateľstvo Matice slovenskej, 2012. 105 s. ISBN: 978-80-8115-083-8 (viaz.).
• Lesná železnica Kľakovskou dolinou 1923 – 1966. 1. vyd. Čadca: Kysucké múzeum v Čadci, 2012. 104 s. ISBN 978-80-89410-24-8 (brož.). [4. zv. edície Zaniknuté koľaje, 1. zv. edície Kysuckého múzea v Čadci].
• Malokarpatské úzkorozchodné železnice na panstvách Palfiovcov. 1 vyd. Čadca: Kysucké múzeum v Čadci, 2013. 238 s. ISBN 978-80-970780-4-2. [5. zv. edície Zaniknuté koľaje]
• HAVIAROVÁ, Michaela – HAVIAR, Tomáš: Spišské renesančné zvonice/Renaissance Bell Towers of the Spiš Region. [spoluautor; text: Michaela Haviarová, fotografie: Tomáš Haviar]. 1. vyd. Martin: Matica slovenská, 2011. 104 s. ISBN: 978-80-8115-054-8 (viaz.). [Edícia: Neznáme Slovensko].
• Lesné železnice a lanovka spoločnosti J. Ph. Glesinger. [S kol., spolupráca Zdeněk Maruna]. 1. vyd. Čadca: Kysucké múzeum, 2014. 159 s ISBN 978-80-89751-03-7. [6. zväzok edície Zaniknuté koľaje].
• Sprievodca úzkorozchodnými železnicami krajín V4. [Text: Tomáš Haviar, Ľubomír Lehotský; preklady Melinda Sasáková a kol.; snímky Jan Guzik a kol.]. 1. vyd. Košice: Detská železnica Košice, 2014. 46 s. ISBN: 978-80-971830-0-4.
• Veľký príbeh malej železnice: Kniha o detskej železnici. (spoluautori: Ľubomír Lehotský, Zdeněk Maruna). 1. vyd. Depo Public, 2016. 269 s. ISBN 978-80-971348-3-9 (viaz.).
• Úzkorozchodné želenice v okolí trate Zohor – Plavecký Mikuláš. 1. vyd. Turany: Tlačiareň P + M, s. r. o., Turany 2019. 160 s. ISBN 978-80-89694-58-7 (viaz.).

ŠTÚDIE A RECENZIE O AUTOROVOM DIELE A ROZHOVORY

Recenzie a štúdie v periodikách

• ŠTEVULA, Radovan: Tomáš Haviar: Baťovská história na Slovensku [online]. In: Magistra historia. [Citované 3. 1. 2016]. Dostupné z internetu: .
• KALNÝ, Jaroslav: Uhranská električka – Tomáš Haviar [online]. In: Knižná revue. Rok 2011, č. 5.[Citované 3. 1. 2016]. Dostupné na internete: .
• FERKO, Miloš: Michaela Haviarová – Tomáš Haviar: Spišské renesančné zvonice. In: Slovenské pohľady. Roč. IV.+128., č. 11 (2012), s. 126 – 127, ISSN: 1335-7786.

Rozhovory

• JURČO, Martin – HAVIAR, Tomáš: Od architektúry k trnavskej úzkokoľajnej železnici [online]. In: Novinky z radnice. Uverejnené: Utorok 2. 1. 2011 [Citované 3. 12. 2015]. Dostupné z internetu: .

BIOGRAFICKÉ A BIBLIOGRAFICKÉ ÚDAJE

Databázy

• Tomáš Haviar: Spolok slovenských spisovateľov – prihláška, životopis. 14. 10. 2013. 2 s. In: Databáza členov SSS. Bratislava, 2015.

Internetové zdroje

• Haviar, Tomáš [online]. In: Slovenská národná knižnica v Martine: online katalóg. [Citované 2. 12. 2015]. Dostupné z internetu: <TU>.
• Haviar, Tomáš [online]. In: Univerzitná knižnica Bratislava: Katalóg UKB. [Citované 21. 12. 2015]. Dostupné z internetu: <TU>.
• Mgr. art. Tomáš Haviar [online]. In: Haviar. [Citované 9. 1. 2016]. Dostupné z internetu: <TU>.
• Knihy [online]. In: Haviar. [Citované 9. 1. 2016]. Dostupné z internetu: <TU>.