HYKISCH, Anton

[* 23. februára 1932 Banská Štiavnica]

Anton Hykisch (pseudonymy A. Horník, Ahy, Peter Arnošt), slovenský spisovateľ, prozaik, autor literatúry faktu, publicista, esejista, dramatik, redaktor, diplomat sa narodil sa 23. februára 1932 v Banskej Štiavnici, pochádza z úradníckej rodiny. Je ženatý, jeho manželka Eva bola hudobnou redaktorkou v rozhlase, pochádza zo suchoňovskej rodiny, majú dve deti, dcéru Elenu a syna Petra, a štyri vnúčatá.

Štúdiá, vzdelanie

Základnú školu vychodil v rodnom meste a v Pukanci. Ako dieťa ho na celý život citovo poznamenal rozvod rodičov. Študoval na gymnáziu v Banskej Štiavnici (1942 – 1949). Ako 17-ročného študenta ho načas uväznili pre vydávanie protikomunistických letákov a za pokus o útek do západného Nemecka. V štúdiu pokračoval na gymnáziu v Leviciach (1949 –1951), kde aj maturoval. Absolvoval Vysokú školu ekonomickú v Bratislave (1951 – 1956).

Povolanie, zamestnanie

Pracoval ako ekonóm vo Výskumnom ústave miestneho hospodárstva v Bratislave (1956 – 1958), na Železničnom staviteľstve (1958) a v Záhradníckych a rekreačných službách Bratislavy (1958 – 1962). V období politického „odmäku“ pôsobil ako redaktor literárnej redakcie Čs. rozhlasu v Bratislave (1962 – 1969). Po okupácii Česko-Slovenska vojskami Varšavskej zmluvy roku 1968 ho v roku 1969 pre jeho politické postoje – za podporu dubčekovského reformného prúdu a za články v prospech demokratizácie spoločnosti – prepustili z rozhlasu, vylúčili zo Zväzu slovenských spisovateľov a viac rokov nesmel publikovať. Nikdy nebol členom komunistickej strany. Pracoval v Ústrednej knižnici Slovenskej akadémie vied, potom v Diele Slovenského fondu výtvarných umení. Neskôr bol redaktorom, potom šéfredaktorom vydavateľstva Mladé letá (od roku 1988) a po politickej zmene v novembri 1989 sa stal jeho riaditeľom (1990). V prvých slobodných voľbách ho zvolili za poslanca Slovenskej národnej rady (1990 – 1992), do ktorej kandidoval za Kresťanskodemokratické hnutie (KHD), neskôr v SNR pôsobil za Slovenské kresťanskodemokratické hnutie (SKDH), ktoré vzniklo (1992) po odchode viacerých poslancov z KDH na protest proti politike hnutia v riešení národných otázok a ktoré podporilo prijatie Deklarácie o zvrchovanosti Slovenskej republiky v SNR (1992), za ktorú hlasoval dva razy. Bol predsedom parlamentného výboru pre vzdelanie, vedu a kultúru a členom predsedníctva SNR a autorom významných parlamentných dokumentov (deklarácia o ospravedlnení Židom a vyhlásenie k odsunu slovenských Nemcov). Po vzniku samostatnej Slovenskej republiky ho vymenovali za veľvyslanca SR v Kanade (1992 – 1997), kde založil päť honorárnych konzulátov. Po návrate na Slovensko externe prednášal politológiu na Trnavskej univerzite (1998 – 2002). Žije v Bratislave, resp. v rodnej Banskej Štiavnici.

Literárna tvorba, publikačná činnosť

Z hľadiska literárnej tvorby sa dá charakterizovať ako predstaviteľ realistickej, sociologicky orientovanej prózy. Ako spisovateľ a publicista má široké spektrum záujmov a využíva rozličné literárne žánre. Do literatúry vstúpil koncom päťdesiatych rokov ako člen „generácie 1956“ (Jaroslava Blažková, Anton Hykisch, Ján Johanides) v mesačníku Mladá tvorba. Jeho prvý román o vysokoškolákoch Krok do neznáma (1959) na pokyn vtedajšieho povereníka vnútra z ideologických dôvodov zošrotovali. Oficiálne debutoval novelou Sen vchádza do stanice (1961) o ľuďoch pri elektrifikácii železníc. Nasledoval súbor poviedok Stretol som ťa (1963) o komplikovaných citových vzťahoch mladých ľudí. Čitateľsky veľmi úspešnou sa stala jeho ľúbostná novela Naďa (1964) o vzťahu vysokoškoláčky a kádrovo postihnutého knihovníka. Kľúčovou knihou tohto obdobia je jeho román Námestie v Mähringu (1965, necenzurované vydanie 2000), sčasti autobiografický príbeh mladého inžiniera, ktorý sa po prvý raz dostáva na Západ, keď sa ako študent neúspešne pokúsil o útek do slobodného sveta (román vyšiel aj v češtine a maďarčine). Po návšteve Svetovej výstavy EXPO 67 v Montreale napísal cestopisnú esej Kanada nie je „kanada“ (1968), neskôr kritizovanú ako „chvála západného kapitalizmu“. V šesťdesiatych rokoch sa prejavil aj ako všestranný publicista (Kultúrny život, denník Smena), presadzoval práva nekomunistov. Po nútenej odmlke po r. 1968 sa prihlásil novou knihou literatúry faktu o automobilových pretekoch Volanty do nebies (1975), určenou najmä mládeži, popularizácii technického pokroku medzi mládežou venoval knihu o nástupe mikroelektroniky Budúcnosť je už dnes (1978).

Za jeho najvýznamnejšie literárne dielo sa považuje dvojzväzkový historický román Čas majstrov (1977), fiktívny životopis neskorogotického maliara Majstra M. S. z prelomu 15. a 16. storočia, ktorý tvoril v Banskej Štiavnici; autor sa v ňom zaoberá vzťahom umelca a spoločnosti na pozadí baníckych nepokojov a ukazuje aj európske súvislosti našich dejín v časoch reformácie a sociálnych nepokojov, pritom reflektuje vzťah umenia a politickej moci (román vyšiel v ruštine, maďarčine a nemčine). V novelách Vzťahy (1978) a Túžba (1980) zo súčasnosti sa venuje problematike osamelých žien. V žánri sci-fi debutoval zbierkou poviedok Dobre utajený mozog (1979) (poviedky z tejto knihy vyšli v rozličných antológiách v Nemecku, Poľsku a v Maďarsku). Detského čitateľa zaujal príbehom oživnutého mikročipu pod názvom Kamarát Čipko (1989). Mimoriadne úspešným sa stal jeho ďalší historický román z epochy osvietenstva v 18. storočí Milujte kráľovnú (1984, 1988, 1998, 2012, 2018) o živote a dobe cisárovnej a kráľovnej Márie Terézie a slovenského osvietenca Adama F. Kollára (román vyšiel v prekladoch v štyroch vydaniach v Česku dva razy v Nemecku, ako aj v Chorvátsku, Rumunsku, Poľsku a v Rakúsku) a je panoramatickým obrazom súdobej strednej Európy i zamyslením nad úlohou vládcu v rodiacej sa modernej spoločnosti. Odrazom černobyľskej havárie na stavbe našej jadrovej elektrárne sa zaoberá „haileyovský“ román Atómové leto (1988) – v príbehu rozpornej manželskej dvojice. Vydal aj cestopis o Číne a severnej Kórei Dovolenka v Pekingu (1990). Vzťah k rozličným kultúram zobrazuje zbierka fantazijných a parahistorických príbehov a esejí Obrana tajomstiev (1990). Preložil a vydal Budhove aforizmy Dhammapadam: Buddhove slová múdrosti (2000), ktoré nemohli vyjsť v 70. rokoch; v knihe priblížil filozofické a literárne dedičstvo budhizmu a uverejnil svoju štúdiu o vzťahu európskeho a orientálneho myslenia. Záujem o prognostiku, skúsenosti z diplomatického pôsobenia a z univerzitných prednášok o globálnych trendoch vo svete zhrnul do rozsiahlej politologickej štúdie Nebojme sa sveta. Sprievodca globálnym myslením (2001), ktorá je systémovou inventúrou globálnych problémov a výziev v epoche globalizácie a stretu civilizácií a ktorá prináša množstvo faktografického materiálu i zamyslenie, prečo patríme do európskeho kontextu, aké je naše miesto v dejinách strednej Európy atď. (štúdia získala Cenu Všeobecnej úverovej banky za rok 2002). Výberom z publicistiky a kresťansky orientovaných esejí o vzťahu Slovenska k Európe a svetu je jeho kniha Čo si o tom myslím: Slovensko a svet – tridsaťtri esejí z rokov 1998 – 2003 (2003). Po návrate z Kanady pripravil knihu spomienok na svoje pôsobenie v politike v prvom slobodnom slovenskom parlamente pred zánikom čs. federácie pod názvom Ako chutí politika. Spomienky a záznamy z rokov 1990 – 1992 (2004); kniha je podrobnou kronikou zápasu o suverenitu Slovenska a postojov jednotlivých aktérov v predvečer vzniku samostatnej Slovenskej republiky.

Po roku 2005 sa autor znova vrátil k žánru umeleckej prózy. Vydal knihu svojich najlepších poviedok z minulých desaťročí z domova i zo sveta Sám v cudzích mestách (2006). K napísaniu historického román Spomeň si na cára (2007), ktorý sa venuje kurióznej postave bulharského cára Ferdinanda Couburského a jeho vzťahom k Slovensku, kde žil po abdikácii, ho inšpiroval život jeho strýka, ktorý bol 10 rokov v službách cára Ferdinanda v Sofii. Rozsiahly generačný román Rozkoše dávnych čias (2009), v ktorom mapuje osudy svojej generácie od počiatku druhej svetovej vojny – v časoch dvoch totalitných režimov – až po pád komunizmu, je čiastočne autobiografickou výpoveďou mladého slovenského intelektuála-nekomunistu v 20. storočí a na počiatku nového tisícročia. Nostalgické spomienky na rodné mesto, detstvo, mladosť vrátane gymnaziálnych rokov oživil v knihe Moja Štiavnica (2012, 2. vyd. 2018). Životopisný historický román Verte cisárovi (2016), ktorý je voľným pokračovaním románu Milujte kráľovnú, zobrazuje posledných desať rokov vlády Jozefa II., syna Márie Terézie, zaznamenáva aj vznik moderného slovenského národa, osobitne prvú kodifikáciu slovenčiny v činnosti jazykovedca a lexikografa Antona Bernoláka, autora gramatiky slovenského jazyka a fenomenálneho šesťzväzkového päťjazyčného prekladového slovníka zahŕňajúceho prvý komplexný opis slovenskej slovnej zásoby, ako aj Juraja Fándlyho, autora prvého veľkého diela v bernolákovčine, a Jozefa Ignáca Bajzu, autora prvého slovenského románu (román Verte cisárovi vyšiel v českom preklade, pripravuje sa preklade v Rakúsku, bol viackrát ocenený, získal Prémiu Literárneho fondu a cenu Spolku slovenských spisovateľov).

Počas pôsobenia v literárnej redakcii bývalého čs. rozhlasu v Bratislave sa venoval najmä literatúre faktu. Je autorom viacerých cestopisných rozhlasových pásiem a bol pri zrode prvého živého vysielania v relácii Konečne sobota. Napísal viaceré úspešné rozhlasové hry: experimentálnu hru o smrti matky Praskanie (1966, uviedli ju aj v Nemecku, Belgicku, Maďarsku a Rumunsku), sci-fi príbeh o práve rodiť deti Počatie (1969), hru o vzťahu dvoch generácií Také čudné rozhovory (1988), hru prinášajúcu obraz banských miest z čias tureckého vpádu v 16. storočí Čas kovu, čas ducha (2000) a hru Meteor Padá do neba (2003), ktorá prináša zaujímavý pohľad na M. R. Štefánika z hľadiska žien, ktorého ho poznali a milovali, a zároveň demýtizuje a poľudšťuje túto slovenskú legendu. Podľa románu Milujte kráľovnú napísal rovnomennú divadelnú hru (2003) v dvoch dejstvách a 30 obrazoch. Podľa scenára napísaného na motívy jeho románu Krok do neznáma nakrútili celovečerný film zo súčasnosti Pre mňa nehrá blues (1965, režisér Jozef Medveď). Jeho prozaické diela vyšli v mnohých antológiách v nemčine, angličtine, maďarčine, poľštine a bulharčine.

Vyznamenania, ocenenia

Je nositeľom mnohých významných ocenení. Prezident Slovenskej republiky mu prepožičal najvyššie štátne vyznamenanie Pribinov kríž I. triedy (1998). Je nositeľom Ceny ministra kultúry SR (2017). Je dvojnásobných nositeľom Ceny Egona Ervina Kischa za literatúru faktu (2005, 2007), získal hlavnú Cenu Literárneho fondu za pôvodnú slovenskú literárnu tvorbu za rok 2009 za román Rozkoše dávnych čias a za rok 2016 za román Verte cisárovi a Cenu Vojtecha Zamarovského za rok 2010. Je nositeľom Identifikačného kódu Slovenska (2012), Európskej ceny Trebbia za celoživotné dielo (2013), Ceny Fra Angelico v kategórii slovesné dielo – za prínos kresťanských hodnôt do umenia za rok 2013 (2014). Je laureátom Ceny Asociácie spisovateľských organizácii Slovenska (AOSS) a Spolku slovenských spisovateľov (SSS) za celoživotné dielo v oblasti prózy a publicistiky (2014), Ceny Miroslava Ivanova českého Klubu autorov literatúry faktu za trvalý prínos do českej a slovenskej literatúry faktu (2016), Ceny SSS Ladislava Ťažkého za rok 2016 za prózu Verte cisárovi, Literárnej ceny Banskej Štiavnice v súčinnosti so SSS (2002) či Ceny Leopolda Danihelsa (2000).

Členstvo v stavovských združeniach

Je členom Spolku slovenských spisovateľov, Klubu autorov literatúry faktu, Slovenského centra PEN klubu, ktorého je podpredsedom (od 2017) a bol predsedom (2004 – 2006), bol podpredsedom Paneurópskej únie na Slovensku, je členom Svetovej futurologickej spoločnosti – World Future Society (USA) a starešinom PI-klubu, kde sa raz mesačne schádzajú priatelia rozličných názorov aj vín.

 

DIELA

Próza

  • Sen vchádza do stanice: Etuda jednej noci. 1. vyd. Bratislava: Slovenský spisovateľ, 1961. 150 s. Edícia: Živý prúd.
  • Krok do neznáma. 1. vyd. Bratislava: Slovenský spisovateľ, 1963. 258 s. Edícia: Živý prúd.
  • Stretol som ťa. 1. vyd. Bratislava: Smena, 1963. 152 s.
  • Naďa. 1. vyd. Bratislava: Slovenský spisovateľ, 1964. 134 s.
  • Námestie v Mähringu. 1. vyd. Bratislava: Slovenský spisovateľ, 1965. 218 s.
  • Čas majstrov 1: Majster M. S. [Prebal a väzba Vladislav Rostoka]. 1. vyd. Bratislava: Slovenský spisovateľ, 1977. 248 s.
  • Čas majstrov 2: Trinásta hodina [Prebal a väzba Vladislav Rostoka]. 1. vyd. Bratislava: Slovenský spisovateľ, 1977. 238 s.
  • Čas majstrov. [1. a 2 časť]. [Grafika Fedor Kiš]. 1. vyd. Bratislava: Tatran, 1983. 549 s.
  • Vzťahy. 1. vyd. Bratislava: Smena, 1978. 174 s.
  • Dobre utajený mozog. [Ilustrácie, prebal a väzba Zoltán Salamon]. 1. vyd. Bratislava: Tatran, 1979. 183 s. Edícia Zenit, zv. č. 32.
  • Túžba: Správa z klubu rozbíjačiek blaženosti. [Prebal, väzba a grafická úprava Jozef Pernecký]. 1. vyd. Bratislava: Smena, 1980. 136 s.
  • Milujte kráľovnú. [Grafika Fedor Kiš]. 1. vyd. Bratislava: Tatran, 1984. 536 s. Edícia Kométa, zv. č. 4. (viaz.).
  • Milujte kráľovnú. [Ilustr. Svetozár Mydlo]. 2. vyd. Bratislava: Tatran, 1988. 509 s. (brož.).
  • Atómové leto. [Róbert Jankovič, Pavol Blažo]. 1. vyd. Bratislava: Slovenský spisovateľ, 1988. 33 s.
  • Obrana tajomstiev. [Grafika Dušan Leščinský]. 1. vyd. Bratislava: Smena, 1990. 128 s. ISBN 80-221-0075-7 (viaz.).
  • Milujte kráľovnú. 3. vyd. Bratislava: Slovenský spisovateľ, 1998. 448 s. ISBN 80-220-0893-1 (viaz).
  • Mária Terézia. 1. vyd. Košice: Oriens, 1999. 84 s. ISBN 80-88828-17-1 (viaz.). Edícia Život a doba.
  • Námestie v Mähringu. [Necenzurované vydanie]. 1 vyd. Nitra: Enigma, 2000. 217 s. ISBN 80-85471-72-8.
  • Majster M. S.: Čas majstrov. 1. vyd. Bratislava: Slovenský spisovateľ, 2003. 248 s. ISBN 80-220-1219-X (viaz).
  • Trinásta hodina: Čas majstrov. 1. vyd. Bratislava: Slovenský spisovateľ, 2006. 247 s. ISBN 80-220-1386-2 (viaz).
  • Sám v cudzích mestách. 1. vyd. Bratislava: Hajko & Hajková, 2006. 205 s. ISBN 80-88700-65-5.
  • Spomeň si na cára. [román]. 1. vyd. Martin: Vydavateľstvo Matice slovenskej, 2007. 270 s. ISBN 978-80-89208-53-1.
  • Rozkoše dávnych čias. 1. vyd. Martin: Matica slovenská, 2009. 462 s. ISBN 978-80-7090-920-1.
  • Milujte kráľovnú. 1. vyd. Bratislava: Vydavateľstvo Spolku slovenských spisovateľov, 2012. 494 s. ISBN 9788080615314.
  • Verte cisárovi. 1. vyd. Bratislava: Vydavateľstvo Spolku slovenských spisovateľov, 2016. 432 s. ISBN 978-80-8061-930-5.
  • Milujte kráľovnú. 1. vyd. Žilina: Juraj Štefuň – Georg, 2018. 496 s. ISBN 9788081542329 (viaz.).

Próza – elektronické vydania

⇩ Zobraziť

Próza – čítanie v rozhlase

⇩ Zobraziť

Eseje

  • Nebojme sa sveta: Sprievodca globálnym myslením. 1. vyd. Bratislava: Lizard, 2001. 371 s. ISBN 80-967844-3-9.
  • Čo si o tom myslím: Slovensko a svet: Tridsaťtri esejí z rokov 1998 – 2003. 1. vyd. Bratislava: Vydavateľstvo Pozsony/Pressburg/Bratislava, 2003. 263 s. ISBN 80-85474-36-0.

Odborná literatúra – bibliografia

  • Doplňovanie fondov knižnično-informačnej siete SAV. 50 s. Bratislava: SAV, 1971.

Pre deti a mládež

  • Budúcnosť je už dnes: Rozprávanie na tému: mikroelektronika a my. Ilustrácie Kveta Dašková. [obálka, väzba, grafická úprava a ilustrácie Kveta Dašková, Kamil Pecho. ] 256 s.  Bratislava: Mladé letá, 1987 (viaz.).
  • Kamarát Čipko. Ilustr. Peter Kľúčik. [Ondrej Máriássy]. 80 s. Bratislava: Mladé letá, 1989 (viaz.). Edícia Klub mladých čitateľov.

Literatúra faktu

  • Kanada nie je „kanada“: Zápisky z cesty. [reportáže]. 1. vyd. Bratislava: Mladé letá, 1968. 140 s.
  • Volanty do nebies [Gand Prix; dejiny automobilových pretekov F 1]. 1. vyd. Bratislava: Mladé letá, 1975. 314 s.
  • Dovolenka v Pekingu. [cestopisné črty]. [Foto: Peter Hykisch, Milan Lajčiak, Slavo Tomašovič, Robert Brož]. 1. vyd. Martin: Osveta, 1990. 351 s. ISBN 80-217-0164-1 (viaz.).
  • Ako chutí politika: Spomienky a záznamy z rokov 1990 – 1992. 1. vyd. Bratislava: Vydavateľstvo Pozsony/Pressburg/Bratislava, 2004. 349 s. ISBN 80-85474-42-5.
  • BURZA, Joseph M., a kol: Úspešní Slováci v Kanade. [Spoluautor Anton Hykisch a i.]. 1. vyd. Bratislava: Kanadsko-Slovenská obchodná komora, 2015. 121 s. ISBN 978-80-969328-2-5 (viaz).
  • Moja Štiavnica. [Spomienkové črty, fotografie: Anton Hykisch, Peter Hykisch a kol.]. 1. vyd. Bratislava: Marenčin PT, 2012. 252 s. ISBN 978-80-8114-142-3 (viaz).; 2. vyd. Bratislava: Marenčin PT, 2018. 256 s. ISBN 978-80-569-0308-7 (viaz.).

Dráma – divadlo

  • Milujte kráľovnú. [Divadelná hra o Márii Terézii, dramaturgička: Jana Liptáková]. 2003.

Dráma – rozhlas

  • Praskanie. [Poetická hra]. [réžia Elena Bauerová]. Bratislava: Čs. rozhlas, 1966.
  • Počatie. [Poetická hra]. [réžia Vlado Rusko]. Bratislava: Čs. rozhlas, 1969
  • Také čudné rozhovory. [Hra pre dospievajúcu mládež]. Bratislava: Čs. rozhlas, 1988.
  • Čas kovu, čas ducha. [Historická hra na motívy románu Trinásta hodina]. [réžia: Roman Horňák, hudba: Nora Kapasná] Bratislava Slovenský rozhlas. 2000,
  • Meteor padá do neba. [životopisná hra o  M. R. Štefánikovi]. [réžia Vladimír Rusko]. Bratislava, Slovenský rozhlas  2003.

Scenáristika – film

  • Pre mňa nehrá blues. [autor filmového scenára podľa románu Krok do neznáma; réžia Jozef Medveď]. Slovenská filmová tvorba Bratislava-Koliba, 1965.

PREKLADY DIEL AUTORA

⇩ Zobraziť

PREKLADATEĽSKÁ TVORBA

  • Dhammapadam: Buddhove slová múdrosti [preklad Budhových aforizmov a štúdia o budhizme a a jeho vzťahu k európskej kresťanskej civilizácii; doslov: Dalimír Hajko]. 1. vyd. Bratislava: Hajko & Hajková, 2000. 112 s.
  • FOGLAR, Jaroslav: Chlapci od Bobrej rieky. Ilustr. Jozef Trepáč. [Z čes. orig. Hoši od Bobří řeky preložil doslov napísal Anton Hykisch]. 1. vyd. Bratislava: Mladé letá, 1967. 178 s.
  • FOGLAR, Jaroslav: Chlapci od Bobrej rieky. Ilustr. Jozef Cesnak. [Z čes. orig. Hoši od Bobří řeky preložil Anton Hykisch]. 1. vyd. Bratislava: Gemini, 1991. 152 s. ISBN 80-85265-01-X.

OCENENIA

  • Pribinov kríž I. triedy (1998) – štátne vyznamenanie od prezidenta Slovenskej republiky
  • Cena ministra kultúry SR (2017)
  • Hlavná Cena Literárneho fondu za pôvodnú slovenskú literárnu tvorbu za rok 2016 za román Verte cisárovi (udelená 2017)
  • Cena Spolku slovenských spisovateľov (SSS) Ladislava Ťažkého za rok 2016 za prózu Verte cisárovi (udelená 2017)
  • Cena Miroslava Ivanova českého Klubu autorov literatúry faktu za trvalý prínos do českej a slovenskej literatúry faktu (2016)
  • Ocenenie Asociácie spisovateľských organizácií Slovenska (AOSS) a SSS za celoživotné dielo v oblasti prózy a publicistiky pri príležitostí Dní slovenskej literatúry (2014)
  • Cena Fra Angelico v kategórii slovesné dielo za prínos kresťanských hodnôt do umenia za rok 2013 udelila Biskupská konferencia Slovenska (2014)
  • Európska cena TREBBIA za celoživotné dielo (Praha 2013)
  • Nositeľ ocenenia Identifikačný kód Slovenska (2012)
  • Cena Vojtecha Zamarovského za rok 2010 (2011)
  • Ocenenie Osobnosť Petržalky (2012) – z rúk starostu mestskej časti Bratislava-Petržalka V. Bajana
  • Hlavná Cena Literárneho fondu za pôvodnú slovenskú literárnu tvorbu za rok 2009 za román  roka Rozkoše dávnych čias (udelená 2009)
  • Cena Slovenského centra PEN za rok 2007 za román Spomeň si na cára (2008)
  • Cena Egona Ervina Kischa  za príbehy zo sveta Sám v cudzích mestách (2007) – na Stretnutí českých a slovenských autorov literatúry faktu
  • Ocenenie a diplom Kanadsko-slovenskej obchodnej komory za literatúru (2005) – z rúk jej prezidenta Ing. Jozepha M. Burzu
  • Cena Egona Ervina Kischa za knihu Ako chutí politika   (2005) – na Stretnutí českých a slovenských autorov literatúry faktu
  • Cena Egona Ervina Kischa za knihu Čo si o tom myslím (2004)
  • Literárna cena Všeobecnej úverovej banky za rok 2001 vo sfére finančníctva a bankovníctva za knihu Nebojme sa sveta – Sprievodca globálnym myslením   (2002)
  • Literárna cena Banskej Štiavnice v súčinnosti so Spolkom slovenských spisovateľov (2002) pri príležitosti životného jubilea s prihliadnutím na umelecky hodnotný dvojzväzkový román spätý z prostredím Banskej Štiavnice Čas majstrov
  • Cena Leopolda Danihelsa (2000)

BIOGRAFICKÉ A BIBLIOGRAFICKÉ ÚDAJE

Personálna bibliografia
  • Anton Hykisch: personálna bibliografia. [Zostavila: Marta Mikitová]. 1. vyd. Levice: Tekovská knižnica, 2002. 130 s. ISBN 978-80-8114-142-3.
  • Anton Hykisch: Personálna bibliografia (2002 – 2012). [Zostavili PhDr. Eva Kobelová, Mgr. Miroslava Hajtmánková; zodpovedný redaktor: PhDr. Vladimír Grigar, Katarína Kurillová]. 1. vyd. Bratislava: Slovenská pedagogická knižnica, 2013. 51 [voľ. listov v obale]. ISBN 978-80-970092-5-0.
Slovníky, encyklopédie, zborníky
  • HYKISCH, Anton. In: MAŤOVČÍK, Augustín, a kol.: Slovník slovenských spisovateľov 20. storočia. 1. vydanie. Bratislava – Martin: Vydavateľstvo SSS a SNK, 2001. S. 174 – 175.
  • MARČOK, Viliam, a kol.: Dejiny slovenskej literatúry III. (2., rozš. vydanie). Bratislava: LIC, 2006.
  • SLIACKY, Ondrej: Anton Hykisch. In: Sliacky, O., a kol.: Slovník slovenských spisovateľov pre deti a mládež. 2., rozš. vydanie. Bratislava: LIC, 2009.
  • SOUČKOVÁ, M.: Anton Hykisch. In: Mikula, V., a kol.: Slovník slovenských spisovateľov. Bratislava: Kalligram & Ústav slovenskej literatúry SAV, 2005.
Internetové zdroje o autorovi

⇩ Zobraziť

Spracovanie medailónu, autorizácia

  • CIFRA, Štefan: Hykisch, Anton: heslo – autorizácia (bibografia, bibliografia, ocenenia a i.). Autorizoval Anton Hykisch. [elektronická pošta]. Správa – e-mail pre: literarny.tyzdennik@gmail.com, ŠC. Bratislava, 8. 12. 2014; 23. 10. 2017; 21. 9. 2018. [Citované 8. 12. 2014; 23. 10. 2017; 22. 9. 2018]. Osobná komunikácia.

 


Správca a administrátor stránok
Spolku slovenských spisovateľov
Štefan Cifra


 

Počet návštev v roku 2020

 142 125 

Počet stránok v roku 2020

 516 628 

 POZRELI STE SI VIAC AKO POL MILIÓNA STRÁNOK SSS! 

V roku 2019 ste si prezreli
 VYŠE MILIÓN STOTISÍC STRÁNOK SSS! 

(Zdroj:  Štatistiky Webnode)

Ďakujeme za vašu priazeň.