RAPOŠ, Bohuslav

[*18. 5. 1940 v Bratislave]

Bohuslav Rapoš, rozhlasový herec, redaktor, moderátor, režisér a producent, fotograf, spisovateľ, publicista, manažér, režisér divadelných hier a kultúrnych podujatí, krajanský činovník, sa narodil 18. mája 1940 v Bratislave. Pseudonym: Michal Roháček. Je ženatý s druhou manželkou Máriou, s ktorou žijú v Bratislave.

Školy navštevoval v rodnom meste. Vyučil za elektrikára a začal pracovať na Novej scéne, pritom často stvárňoval aj malé roly na javisku. Po skončení štvorročného konzervatória (1964), odbor dramaturgia – herectvo, v Bratislave, sa stal riadnym študentom na Slovenskej bohosloveckej evanjelickej fakulte v Bratislave. V roku 1967 vyhral konkurz Čs. rozhlasu na miesto v Slovesnej umeleckej realizácie (SUR) v Rozhlasovom hereckom súboru (RHS). V rozhlase, kde pôsobil tri roky, stvárňoval hlavné i vedľajšie postavy v hrách, rozprávkach a čítal texty v rozličných reláciách. Účinkoval v 36 rozhlasových hrách, ako napr. Doktor OX, Falošný princ, Návšteva u Camiho, Prípad modrých čertov, Železné ruky, Smelý zajko v Afrike, Riasenka, Kráľovstvo Chymenéza, Let do nebezpečenstva, Tajomná krádež, Chlapec pri mori, Je leto po jedenástej večer, Choď tam – neviem kam, Kamienky, Generál Frederik, Živý bič, Čarodejný lampáš, Bašta, Šiesty deň, Vražda v zastúpení, V húštine, Prípad modrých čertov a i.

V roku 1970 emigroval aj so svojou prvou manželkou cez Juhosláviu do Talianska, kde sa im narodil druhý syn Branko (prvorodeného syna Bohumila museli nechať v Bratislave), po udelení povolenia odišli s ním do USA a usadili sa v New Yorku (roku 1971). Tam najskôr pracoval pol roka ako elektrikár v drôtovni na Manhattane a tri mesiace ako technický kontrolór pri výrobe odpaľovacích rámp pre rakety na vojenské lietadlá. Potom pracoval 14 rokov ako opravár vysokozdvižných elektronicky kontrolovaných vozíkov vo firme Saxon Paper, následne ako opravár písacích strojov IBM a veľkých kovových rolovacích brán pre nákladné autá. Ďalších 17 rokov pracoval ako asistent manažéra v 35-poschodovom luxusnom mrakodrape Connaught Tower na Manhattane. V New Yorku zároveň pôsobil ako hlásateľ v Česko-slovenskom krajanskom vysielaní (WPOW 13030, šírenom na stredných vlnách v pásme 1330 AM), každý utorok a stredu od 18. do 19. hod. Po skončení štúdia pri Únii 32/B&J (1985 – 1990) a dosiahnutí titulu Engineer, sa stal dlhoročným majiteľom Business Certificate: State of New York, Country of New York # 156517, July 25, 1990 a taktiež majiteľom hodinového programu Slovak Radio na stanici WNWK 105.9 FM, kde sa Slováci a Česi dozvedali o aktivitách národných spolkov, výročiach, pôsobení cirkví, živote na Slovensku a slovenskej histórii, počúvali ukážky zo slovenských kníh, príspevky o našich umelcoch, časť relácie venoval jubilantom a Veselej vlne, odpovedal na listy poslucháčov, vytváral reklamy pre podporovateľov rádia a i. Program nahrával vo vlastnom štúdiu a odovzdával ho do rozhlasovej stanice na vysielanie. Taktiež pripravoval hudobné programy pre rozhlasovú stanicu Slobodná Európa pod názvom New York-New York, pod pseudonymom Michal Roháček. Popri starostlivosti o rodinu, štyri deti a práci, sa venoval kultúrnej činnosti medzi slovenskými krajanmi. Ako člen rozličných kultúrnych a národných spolkov, režíroval, recitoval, vystupoval na rozličných kultúrnych podujatiach. Pripravoval slávnostné prejavy pri rozmanitých príležitostiach, napr. v Sokolskom tábore pri Boontone, N. J. o Milanovi Rastislavovi Štefánikovi, o Petrovi Rovniankovi, Andrejovi Sládkovičovi a i. Bol členom, knihovníkom a zapisovateľom Slovenského literárneho krúžku Národ, kde režíroval divadelné hry, večierky poézie, vystupoval pri rozličných národných príležitostiach, takisto fotografoval. Bol členom Slovenskej Ligy, Spolku milovníkov hudby a poézie, ktorého členovia vystupovali dva razy do roka s novým programom v Ukrainian Hall na Manhattane. Popri práci 17 rokov pôsobil aj ako kostolník v slovenskom evanjelickom kostole Sv. Pavla v Bronxe. V USA žil 36 rokov, až do roku 2006, keď sa ako 66-ročný dôchodca natrvalo vrátil na Slovensko. Už počas pobytu za hranicami i po návrate na Slovensko účinkoval v rozličných reláciách Slovenského rozhlasu, ako napr.: Nočná pyramída na živo z N.Y., Túto hudbu mám rád, Vec verejná, Dobrý deň, Slovensko, Popoludnie s rozhlasom, Cesty, Zrkadlenie, Pozvete nás ďalej? Viac ráz účinkoval aj v Zahraničnom vysielaní z Bratislavy. Písal články pre časopisy Slovenské zahraničie (Kto znepríjemňuje dovolenku na Slovensku, Ako nás predstavujú svetu), Slovenský kuriér, The Zion (Moje prvé zážitky na pôde Spojených štátov, Najprv poznaj seba samého), Naše snahy (Spomienka na mohutnú národnú manifestáciu na Bradle v roku 1968) atď. So zaujímavosťami z New Yorku prispieval aj do magazínu Slovensko, písal pre Evanjelického Posla spod Tatier (Ako som pracoval na vinici pánovej), Tele plus (poviedka Dokonalá pomsta) a i. Ešte v roku 1966 absolvoval kurz umeleckej čiernobielej fotografie v Bratislave. Prvú individuálnu výstavu reportážnej fotografie mal v roku 1967 vo foyer Divadla P. O. Hviezdoslava. Fotografiami a článkami prispieval do bratislavského Večerníka i iných časopisov. Neskôr, v USA absolvoval ročný súkromný kurz umeleckej fotografie v New Yorku na Manhattane (1993 – 1994). Jeho fotografie publikovali v knihe s názvom Nepoznaná Amerika (Unseen America, 2004), jeho portrét známeho amerického spisovateľa Geralda Posnera uverejnil G. Posnera vo svojej knihe Case Closed (1994), ktorá vyšla v dvoch vydaniach v náklade 200 000 výtlačkoch a ktorú preložili do viacerých svetových jazykov. Fotografie vystavoval v Gallery 1199 (310 W, 43 Street), v Martin Luther King Gallery a opakovane v Pace University v N.Y.C. (One Pace Plaza). V súčasnosti sa venuje najmä portrétovej a výtvarnej fotografii. Fotí na rozličných umeleckých a politických podujatiach, večeroch poézie, vernisážach, prezentáciách kníh, prednáškach významných osobností, je autorom ich portrétov, prispieva ilustračnými fotografiami do bulletinov umelcom a do kníh spisovateľom. Pod vedením odborných pedagógov a teoretikov umenia absolvoval tri kurzy Štúdiovej fotografie v Bratislave (2010 – 2011). V roku 2011 sa zúčastnil jubilejnej výstavy: ARTMISIA 90 (Umelecká Beseda Slovenska). Vystavoval na 15., 16. a 17. ročníku Salón výtvarníkov na Červenom Kameni (2011, 2012, 2013), na výstave Umeleckej Besedy Slovenska Partitúra – súzvuk múz v Dome umenia v Bratislave (2012). V roku 2009 získal Čestné uznanie „Mention d´ Honneur“ francúzskej medzinárodnej organizácie umeleckej fotografie Fédération Internationale de l´ art photografique (FIAP). Je aj rádioamatérom s najvyššou rádioamatérskou licenciou Extra class (s kódom pre USA KE2VH) a taktiež pre Slovensko: (OM1BR).

Vydal biografickú knihu Ani v Amerike sme sa nestratili (2015), v ktorej opisuje 36 rokoch života strávených v emigrácii v USA a zážitky medzi slovenskými krajanmi a Američanmi.

Je členom Rozhlasového klubu seniorov Pyramída, ako jeho dávny zamestnanec v redakcii Slovesnej umeleckej realizácie. Je členom Spolku slovenských spisovateľov (od roku 2015).

DIELA

Literatúra faktu

  • Ani v Amerike sme sa nestratili. 1. vyd. Bratislava: Igor Illiť – RádioPrint, 2015. 371 s. ISBN 978-80-970648-8-4.

Elektronické publikácie – Literatúra faktu

  • Ani v Amerike sme sa nestratili [elektronický zdroj, CD-ROM]. [Bohuslav Rapoš ; číta: Jozef Lapšanský]. Levoča : Slovenská knižnica pre nevidiacich Mateja Hrebendu, 2015. 1 elektronický optický disk. ISBN: 978-80-18-04143-7.

Iné (katalógy, bulletiny)

  • Artmisia 90 Umelecká beseda slovenská 1921 – 2011. [Redakcia katalógu Emil Semanco, grafická úprava Jarmila Zdráhalová, fotografie: Anton Fiala, Bohuslav Rapoš, Štefan Kačena.] 1. vyd. Bratislava: Fo art, 2011. 105 s. ISBN: 978-80-88973-70-6.

OCENENIA

  • Čestné uznanie „Mention d´ Honneur“ francúzskej medzinárodnej organizácie umeleckej fotografie – Féderation Internationale de l´art photografique (FIAP) – v roku 2009
  • Ocenenie Správnej rady Umeleckej Besedy Slovenska z roku 2011 za príkladnú iniciatívu a odbornú profesionálnu skúsenosť pri zvyšovaní úrovne vernisáží a iných umeleckých aktivít UBS (odovzdané starostom UBS PhDr. Emilom Semancom na Valnom zhromaždení 28. 1. 2012)

ŠTÚDIE A RECENZIE O AUTOROVOM DIELE, ROZHOVORY

Recenzie a štúdie v periodikách

  • DINKA, Pavol: Neuveriteľné príbehy emigranta (RAPOŠ, BOHUSLAV: Ani v Amerike sme sa nestratili., 1. vyd. Bratislava: Igor Illiť – RádioPrint, 2015). In: Literárny týždenník, ročník XIX, číslo 7 – 8, 2016, s. 21.
  • ZELENAYOVÁ, Eva: V cudzine nikdy nebol ako doma (rozhovor s Bohuslavom Rapošom). In: Slovenské národné noviny, 27. 2. 2016, s. 6.

  • PETRÍK, Vladimír: V pohybe, recenzia o knihe Ani v Amerike sme sa nestratili. In: Knižná revue, 11. 1. 2016, s. 22.

Hodnotenie tvorby autora v periodikách v elektronických médiách

  • Umelecký profil Bohuslava Rapoša. [Uvádzala redaktorka a spisovateľka Ľubomíra Miháliková]. In: Rádio Modra (106,8 FM). Odvysielané: 5. 7. 2015.

Rozhovory

  • Hosť Panorámy: Bohuslav Rapoš. [Rozhovory o knihe, ale aj o živote emigranta..]In: Bratislava: Rádio Regina – Relácia Panoráma [3. 10. 2015 o 10.10 hod.]

BIOGRAFICKÉ A BIBLIOGRAFICKÉ ÚDAJE

Vlastná internetová stránka

  • Bohuslav Rapos. In: Facebook [online]. [Citované 22. 2. 2016]. Dostupné na internete: <TU>.

Internetové zdroje

  • Rapoš, Bohuslav. In: Slovenská národná knižnica v Martine: online katalóg [online]. [Citované 22. 2. 2016]. Dostupné na internete: <TU>.
  • Rapoš, Bohuslav. In: Univerzitná knižnica Bratislava: Katalóg UKB [online]. [Citované 21. 2. 2016]. Dostupné na internete: <TU>.

Autorizácia

  • CIFRA, Štefan: RAPOŠ, Bohuslav: heslo – autorizácia (biografia, bibliografia, ocenenia a i.) [online]. E-mail: Bohuslav Rapoš, z 5. 3. 2016 [cit. 6. 3. 2016]

 


Správca a administrátor stránok
Spolku slovenských spisovateľov
Štefan Cifra


 

Počet návštev v roku 2020

 132 119 

Počet stránok v roku 2020

 484 626 

V roku 2019 ste si prezreli
 VYŠE MILIÓN STOTISÍC STRÁNOK SSS! 

(Zdroj:  Štatistiky Webnode)

Ďakujeme za vašu priazeň.