Príhovor na Kongrese slovenských spisovateľov s medzinárodnou účasťou
22. a 23. septembra 2016 v Trenčianskych Tepliciach
Vážené kolegyne, vážení kolegovia a hostia!
Dnes, keď sa po osemdesiatich rokoch stretáva súčasná generácia slovenských spisovateľov v historických Trenčianskych Tepliciach, patrí sa nielen spomínať, ale aj uvažovať o našej prítomnosti a budúcnosti. Nemusíme sa síce obávať hroziaceho fašizmu, ktorý vyvolal druhú svetovú vojnu a spôsobil ľudstvu obrovskú tragédiu, no čelíme iným rôznym výzvam a hroziacemu nebezpečenstvu.
K dominantným osobnostiam pamätného trenčianskoteplického kongresu spisovateľov v roku 1936 rozhodne patril aj básnik Laco Novomeský. Ako prejav úcty k nemu sme sa s vedením Kúpeľov Štós rozhodli v tomto jubilejnom roku kongresu slovenských spisovateľov vybudovať jeho pamätník priamo v ich areáli. V nijakom prípade to nebolo náhodné rozhodnutie. Laco Novomeský sa totiž v júni roku 1935 liečil v týchto kúpeľoch a napísal tu krásnu báseň Pod jedľou. Zaradil ju do svojej tretej básnickej zbierky Otvorené okná, za ktorú o rok neskôr získal štátnu cenu.
To bolo dôvodom mojej iniciatívy postaviť mu práve na tomto mieste, pod jedľou, kde báseň vznikla, pamätník. Tvorí ho mramorový oblúkový múr, na ktorom je jeho bronzová busta. Na bronzovej tabuli na múre je báseň Pod jedľou. Vedľa je lavička s historickým lampášikom. Pamätník odhalíme v najbližších týždňoch za účasti vedenia Spolku slovenských spisovateľov a našich popredných literátov. Báseň Pod jedľou uverejňujem na záver svojho príhovoru. A teraz je čas, aby som sa vrátil na náš dnešný kongres. Ako som už uviedol, dnes, oproti roku 1936, riešime problémy iného charakteru. Sme členmi Európskej únie. Dosiahli sme vytúženú slobodu a môžeme písať o všetkom, čo nám múza našepkáva. Nepodliehame žiadnej cenzúre. Predtým štátne médiá – rozhlas a televízia, lebo súkromné nemohli existovať – venovali spisovateľom často až priveľkú pozornosť, najmä tým verným, ktorí vtedajší režim chválili a podporovali, a menej tým, čo sa nechceli prispôsobiť.
Dnes, keď máme demokraciu a slobodu, pre zmenu si Spolok slovenských spisovateľov verejné médiá vôbec nevšímajú. Veď načo by to aj robili, dnes sa už nemusíme báť, že vyvolajú novú Nežnú revolúciu, predsa, kto bude bojovať a ohrozovať vybojovanú slobodu a demokraciu. Nakoniec, trhový mechanizmus to všetko riadi a správne usmerní. Predovšetkým v prospech tých, ktorí „demokraticky“ zbohatli a postupne ovládli nielen politikov, ale aj médiá súkromné i verejnoprávne nepriamo. A tak sme v minulosti volali po slobode, keď štát platil a vydával knihy spisovateľom, pokiaľ sa nedopustili protištátnej činnosti. Mnohí spisovatelia, ktorí sa v tichosti alebo nahlas postavili proti vtedajšej moci, ak chceli tvoriť, boli odkázaní ukladať svoje rukopisy do šuplíkov alebo písať pod cudzím menom či dokonca emigrovať.
Žiaľ, v súčasnosti sú mnohí dobrí spisovatelia, ale aj talentovaní začiatočníci znova odkázaní odkladať svoje rukopisy do šuplíkov, lebo nevedia nájsť sponzora, ktorý by im knihu pomohol vydať. Pritom počet autorov, tzv. spisovateľov, každým rokom rastie. Áno, sú to spisovatelia, podnikatelia, ktorým chýbajú ešte ďalšie akademické tituly a titul spisovateľa. Stačí, že dobrému autorovi porozprávajú svoj pravdivý alebo vymyslený príbeh, ktorý to napíše, a nová kniha aj s novým autorom je na svete. Kto by sa dnes opovážil skúmať nejakého bohatého podnikateľa, ktorý vydáva knihy, že ich sám nenapísal, keď nevedia alebo nechcú preveriť vedecké práce, na základe ktorých podnikateľom udeľovali rôzne akademické tituly. A tak mnohí naši kolegovia sú nútení doslova žobrať o pár eur od rôznych podnikateľov. V krajnom prípade, ak sa im podarí niečo ušetriť z platu alebo dôchodku, niekedy aj na úkor rodiny, vydajú si knihu vo vlastnom náklade s minimálnym počtom exemplárov.
Aj keď sa pošťastí vydať nejakú dobrú knihu, často zostáva zabudnutá, lebo ju nemá kto propagovať. Ak sledujeme naše verejnoprávne či súkromné médiá, opäť sa tam bez ohľadu na úroveň propagujú autori, ktorí majú patričné kontakty nielen s médiami, ale aj s vplyvnými podnikateľmi, ktorí do médií zasahujú alebo ich dokonca vlastnia. Práve preto prišiel čas, aby Spolok slovenských spisovateľov prostredníctvom ministra kultúry a vlády prijal konkrétne kroky na zlepšenie tejto situácie, ako je to aj formulované v pripravovaných požiadavkách nášho kongresu.
POD JEDĽOU
Vejáre dievčat z plesov študentských,
pávy sa v karty hrajú na výslní,
vlnia sa listy roztvorených kníh:
tajomstvá skromnej papradiny.
Tá maškara už lezie v ihličí,
ach, stratí sa, až dôjde na vrcholce.
A každá jedľa tôňu dožičí,
keď horúci deň rozpaľuje slnce.
Obrazy dávne sú tu rozliate.
Tu horeli raz verše Janka Kráľa;
keď schvátili ho ťažké závrate,
tak staré, jak je poézia stará.
A Heinrich Heine chcel ňou napísať
vyznanie lásky na nebesia.
Dnes v podvečer sa pod ňou budú smiať
Heinrich a Agneša.
(Ladislav Novomeský, Otvorené okná
Štós – kúpele 15. VI. 1935)
Zdroj: Príhovor bývalého prezidenta Rudolfa Schustera na Kongrese slovenských spisovateľov: Pocta Lacovi Novomeskému. In: In: Literárny týždenník, Ročník XXIX, č. 31 – 32 (28. 9. 2016), ISSN 0862-5999, s. 4.
