RUMÁNEK, Gustáv (†)

RUMÁNEK, Gustáv (†)

[* 14. 11. 1937 v Novom Meste nad Váhom – † 3. 6. 2019 ]

„Podstatnú časť toho, čo robím, robím preto, lebo som hlboko presvedčený,
 že my Slováci sme veľa dlžní vlastnej histórii. Preto nás aj tak Európa berie.
Akoby sme na jednej strane zaspali na vavrínoch a na druhej veľmi radi zabudli,
čo dobré pred nami vykonali predkovia. A v istom veku si skrátka treba
položiť ruku na srdce a spýtať sa, čo zmysluplné pre svoj národ vykonal každý z nás...“
(Gustáv Rumánek)
 

Gustáv Rumánek, Ing., básnik, regionálny historik, publicista, povolaním konštruktér, sa narodil 14. novembra 1937 v Novom Meste nad Váhom. Jeho otec Gustáv Rumánek pochádzal zo zemianskeho rodu – otcova matka Juliana, bola rodená Ondrejovičová (zemiansky erb z r. 1693). Jeho matka Blažena bola rodená Benešová. Benešovci boli českým šľachtickým rodom, majú svoj erb (prvá písomná zmienka okolo r. 1220). Jeho manželka je Mgr. Elena, rod. Vavrovičová, učiteľka, maliarka a spisovateľka, syn Mgr. Ivan Rumánek PhD., jazykovedec a polyglot, a dcéra Ing. Martina, vyd. Monošová, spisovateľka a dizajnérka.

Štúdiá vzdelanie a pôsobenie

Maturoval na Priemyselnej škole strojníckej v Novom Meste nad Váhom (1952 – 1956), absolvoval základnú vojenskú službu (1957 – 1959), promoval na Strojníckej fakulte SVŠT v Bratislave (1962 – 1966).

Celý produktívny život pracoval v Chirane Stará Turá (1956 – 1997) vo viacerých technologických funkciách: ako vedúci výrobného cechu a ako vývojový konštruktér v odbore zdravotníckej techniky, prístroje pre umelú ventiláciu pľúc (od r. 1971). Viaceré patentované vynálezy, ktorých bol autorom, sa uplatnili najmä v záchranárskom prístroji Spireta či jeho špeciálnom prevedení Spireta-V (pre potreby ČSĽA ju vyrobili vo viactisícových sériách). Ako spoluautor okrem iných participoval na technickej časti výskumu a vývoja vysokofrekvenčnej dýzovej umelej ventilácie pľúc. Autorsky a spoluautorsky má na svojom konte vyše dve desiatky patentovaných vynálezov, ako patent Gumový vak kriesiaceho prístroja (autor, 1984) či osvedčenie na priemyselný vzor Ovládacia panelová skriňa (1986), bol spoluautor deviatich patentov (1973 – 1990) a jeden z kolektívu autorov dvanástich patentov (1975 – 1992). Zomrel po ťažkej chorobe dňa 3. júna 2019.

Publikačná činnosť a literárna tvorba

Regioálnej publicistike a písaniu poézie sa začal venovať až na dôchodku. Bol spoluzakladateľ časopisu Staroturiansky spravodajca (s redaktorkou Zuzanou Kozičovou-Kuglerovou, 1991), ktorý začal pravidelne vychádzať od septembra 1993, bol členom jeho redakčnej rady. Pravidelne doň prispieval (pod zn. „gek“) hlavne historickými a životopisnými článkami o miestnych osobnostiach. Jeho články sa objavujú i v ďalších v regionálnych časopisoch a periodikách ako Trenčianske noviny, Kopaničiar expres, Beckovské noviny či Kálnické ozveny. Jeho príspevky zverejnili i niektoré krajanské časopisy v USA (Americké listy). Poéziu a kultrúno-historické články uverejňoval aj v Literárnom týždenníku.

V literárnej tvorbe debutoval zbierkou básní Napokon odložím husle (2003). Ďalšie zbierky: Po splne slnečníc vydáva (2006), Zdvihnutá minca (2009), Sto haiku a verše (2011), Bojto (2014), Jesienky: Básne a haikumšt (2015), Karpatobranie: Haikumšt a básne (2016), Lupene a lupienky (2017), Zamyslenia: Sentencie trojverší v rytme haiku (2018). Vo svojej básnickej tvorbe sa zamýšľa nad každodenným životom, jeho útrapami a krásami. Malé odvážne ódy v tradičnom ponímaní poézie prinášajú čitateľovi intímne spovede o pozorovaniach človeka v zrelom veku, aby ho obohatili o mnohokrát nečakané nadčasové obrazy. Autor v nich prináša pohľad na realitu života, jeho poetiku i ťažobu. Básnik Ján Buzássy o jeho tvorbe napísal: „Zamyslenia nad plynutím času v človeku a v prírode v jeho veršoch sú filozoficky krotké a básnicky prosté. Je v nich život jednej generácie, nepatetický, ale dobrý. Práca, rodina, príroda sú v nich zastúpené vo vyváženom pomere. Viac by sme od básní hádam ani nemali chcieť!“ V básnickej tvorbe sa venoval nielen klasickej tvorbe, ale aj haiku, japonskému literárnemu útvaru, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou jeho zbierok.

Jeho publikácia Bryndziarske pastorále (2009) je sága rodu Michala Klimáčka, starého otca spisovateľky Ľudmily Podjavorinskej. Kniha faktograficky popisuje úsek života jedného z plejády viacerých miestnych bryndziarov, Michala Klimáčka, rodáka zo staroturianskej kopanice U Klimáčkov a jeho rodinnú spriaznenosť so známou slovenskou spisovateľkou Ľ. Podjavorinskou. Zaujme predovšetkým svojimi nečakanými (až investigatívnymi) zisteniami historických súvislostí. Táto práca získala Čestné uznanie v 6. ročníku celoslovenskej súťaže Najlepšie genealogické práce r. 2010, ktorú každoročne udeľuje Slovenská genealogická spoločnosť. Neskôr vyšla v 2. doplnenom vydaní pod názvom Za vôňou bryndze: Rod Michala Klimáčka, starého otca Ľudmily Podjavorinskej (2012).
Publikácia Staroturianske trvalky (2009), ktorá vyšla v doplnenom vydaní pod názvom Trvalky zo Starej Turej (2013) a a napokon ako Trvalky 2018: doplnený súbor 180 životopisov nežijúcich osobností Starej Turej k 31. 12. 2018 včítane 10 genealogických schém (2018), je sumárny, informačný a systémovo prehľadne spracovaný zoznam životopisov 162 osobností nežijúcich osobností mesta Stará Turá.  Tento zoznam nielenže historicky mapuje mesto Stará Turá od roku 1392 (t. j. od prvej písomnej zmienky o meste), ale cez životopisy poskytuje i akýsi pohľad do vtedajšieho miestneho diania. Kniha je vo svojom žánri lokálnou prvotinou. Je iniciátorom, jedným z autorov vydania druhej rozšírenej faktografickej publikácie o Starej Turej, mapujúcej historické, kultúrne a národopisné dianie v meste a jeho okolí.

Regionálna kultúra

Zviditeľňovaniu regionálnych osobností sa venoval aj získavaním sponzorov, spoluprácou pri návrhoch projektov, zabezepčovaním realizácie a odhaľovaním pamätných tabúľ, medzi ktoré patria: Ján Slezák, manažér a diplomat USA, Stará Turá (1996), Ján Ondrejovič, priemyselný dizajnér, Beckov (2001)*, Janka Anna Bahnová, učiteľka a humanistka, Hrušové (r. 2003)*, Marie Rafajová, poetka, humanitná pracovníčka Modrého kríža, Stará Turá (2006), Adam Pilát, príslušník leteckých síl RAF, Veľká Británia, Vaďovce (2007)*. Pre väčšinu z nich spracoval aj životopisné brožúry (*). Spolu s royológom Michalom Slavkom pripravil na vydanie životopisnú brožúru k odhaleniu pamätníka prof. Jozefovi Roháčkovi na Starej Turej, prvému prekladateľovi Svätej Biblie do slovenčiny z pôvodných jazykov.

Spolu s manželkou založili po r. 1989 v Starej Turej miestny odbor Matice slovenskej a niekoľko rokov ho aj aktívne viedli. Vďaka literárno-umeleckej náplni pravidelných kultúrnych akcií (programov, zájazdov) ktoré spolu s hŕstkou ďalších nadšencov organizovali (účinkovali v nich nielen miestni umelci, ale napr. aj Milan Rúfus, či Juraj Sarvaš), pozdvihli zdravé národné povedomie svojich spoluobčanov.

Ocenenia

Za svoje dielo a tvorbu získal viaceré ocenenia – Cena zastupiteľstva Trenčianskej samosprávneho kraja za za literárnu tvorbu, propagáciu a medializáciu podjavorinského kraja, Čestné uznanie v súťaži Najlepšie genealogické práce za Bryndziarske pastorále (2010), Klub podjavorinských rodákov v Bratislave mu v r. 2008 udelil titul Významná osobnosť Podjavoriny. Spolu s manželkou Elenou získal cenu Čin roka mesta Stará Turá (2009), ktorý udeľuje o.z. Sluha. Od roku 2007 zaradený do encyklopédie životopisov osobností Who is Who. Jeho životopis je uvedený v publikácii Literárne osobnosti podjavorinského kraja (2009).

DIELA

Poézia

  • Napokon odložím husle. 1. vyd. Nové Mesto nad Váhom: vlastným nákladom, 2003. 63 s. ISBN: 80-968951-9-2.
  • Po splne slnečníc. 1. vyd. Pezinok: Linea Vera, 2006. ISBN 80-969570-0-7.
  • Zdvihnutá minca. 1. vyd. Stará Turá: vlastným nákladom, 2009. 42 s. ISBN 978-80-96991-30-3 (viaz).
  • Sto haiku a verše. 1. vyd. Stará Turá: vlastným nákladom, 2011. 72 s. ISBN 978-80-970731-4-5.
  • Bojto. 1. vyd. Stará Turá: vlastným nákladom, 2014. 61 s. ISBN: 978-80-971628-4-9.
  • Jesienky: Básne a haikumšt. 1. vyd. Stará Turá: T-štúdio, 2015. 57 s. ISBN 978-80-971400-2-1.
  • Karpatobranie: Haikumšt a básne. 1. vyd. Stará Turá: T-štúdio, 2016. 51 s. ISBN: 978-80-971400-9-0.
  • Lupene a lupienky. 1. vyd. Stará Turá: T-štúdio, s. r. o., 2017. 95 s. ISBN: 978-80-89885-04-6.
  • Zamyslenia: Sentencie trojverší v rytme haiku. 1. vyd. Stará Turá: T-štúdio, s. r. o., 2018. 83 s. ISBN 978-80-89885-08-4.

Literatúra faktu

  • Bryndziarske pastorále. 1. vyd. Stará Turá: T-štúdio, 2009. 36 s. ISBN: 978-80-970103-7-9.
  • Staroturianske trvalky. 1. vyd. Stará Turá: vlastným nákladom, 2009. 127 s. ISBN: 978-80-970181-3-9.
  • Za vôňou bryndze: Rod Michala Klimáčka, starého otca Ľudmily Podjavorinskej (Doplnené vydanie knihy Bryndziarske pastorále). vlastným nákladom, 2009.;
  • Za vôňou bryndze: Rod Michala Klimáčka, starého otca Ľudmily Podjavorinskej. 2. dopl. vyd. Stará Turá: T-štúdio, 2012. 53 s. ISBN: 978-80-971081-4-4.
  • V zrkadle času: Šesť osobností Starej Turej. 1. vyd. Banská Bystrica: Enterprice, s. r. o., 2012. 86 s. ISBN: 78-80-853-4229-1.
  • Trvalky zo Starej Turej: Doplnený zoznam na 162 osobností – knihy Staroturianske trvalky). 2. dopl. vyd. Stará Turá: T- štúdio, 2013. 158 s. ISBN: 978-80-971300-7-7.
  • Čriepky, črepiny – autobiografické príhody. 1. vyd. Stará Turá: vlastným nákladom, 2014. ISBN: 78-80-971573-5-7.
  • S dejinami pod Drahami: Z geletky a spod geletky, alebo, čo bolo i nebolo v Staroturianskom spravodajcovi. Stará Turá : Gustáv Rumánek, 2015. 128 s. ISBN 978-80-971945-0-5
  • Naše trvalky. 3. dopl. vyd. Stará Turá: T-štúdio, 2016. 186 s. ISBN: 978-80-971400-3-8.
  • Za vôňou bryndze: Rod Michala Klimáčka, starého otca Ľudmily Podjavorinskej. 3. dopl. vyd. Stará Turá: T-štúdio, 2017. 52 s. ISBN: 978-80-89885-02-2.
  • Soláreň v Novom Meste nad Váhom. 1. vyd. Stará Turá: T-štúdio, 2017. 65 s. ISBN 978-80-89885-03-9.
  • Trvalky 2018: doplnený súbor 180 životopisov nežijúcich osobností Starej Turej k 31. 12. 2018 včítane 10 genealogických schém. 5. dopl. vyd. Stará Turá: T-štúdio, s. r. o., 2018. 198 s. ISBN 978-80-89885-07-7

OCENENIA

  • Cena zastupiteľstva Trenčianskej samosprávneho kraja za za literárnu tvorbu, propagáciu a medializáciu podjavorinského kraja
  • Čestné uznanie v súťaži Najlepšie genealogické práce za Bryndziarske pastorále (2010)
  • Cena Čin roka mesta Stará Turá (spolu s manželkou Elenou Máriou, 2009)
  • Titul Významná osobnosť Podjavoriny (2008)

ŠTÚDIE A RECENZIE O AUTOROVOM DIELE

Recenzie a štúdie v periodikách

  • MIŠÁK, Peter: Nie viac, nie menej než knižka (RUMÁNEK, Gustáv: Lupene a lupienky, Stará Turá: T-štúdio, s. r. o., 2017). In: Literárny týždenník, XXXI. ročník, č. 15 – 16 (15. 4. 2018). Dostupné v internete: TU.
  • ČOMAJ, Ján: Gustáv Rumánek (Za vôňou bryndze – O rode Michala Klimáčka, starého otca Ľudmily Podjavorinskej: Sedem viet o siedmich knihách). In: Slovenské pohľady, roč. IV. + 134, 2018, č. 1, s. 120 – 121.

BIOGRAFICKÉ A BIBLIOGRAFICKÉ ÚDAJE

Personálna bibliografia

  • Gustáv Rumánek: Technológ strojárskej výroby, konštruktér a literát: personálna bibliografia. [Zostavila Eva Berková]. 1. vyd. Stará Turá: T-štúdio, 2013. 51 s. ISBN 978-80-971400-0-7; 2. vyd. Stará Turá: T-štúdio, 2016. 63 s. ISBN 978-80-971400-5-2;
  • Gustáv Rumánek: Technológ strojárskej výroby, konštruktér a literát: personálna bibliografia 16. 12. 2017 [bibliografia nadväzuje na podklady Spracované Evou Berkovou]. 3. vyd. Stará Turá: T-štúdio, s. r. o., 2017, 73 s. ISBN 978-80-89885-05-3

Internetové zdroje

  • Ing. Gustáv Rumánek ( 81 r.), technológ strojárskej výroby, konštruktér a literát. In: Osobnosti.sk. Dostupné v interente: TU.
  • Gustáv Rumánek. IN: Encyklopédia súčasných slovenkých spisovateľov. Dostupné v interente: TU.
  • Gustáv Rumánek. In: databazeknih.cz Dostupné v interente: TU.
  • ŠIMOVEC, Martin: Zomrela významná osobnosť Podjavoriny Gustáv Rumánek. In: MY Trenčín. Uverejnené: 6. jún 2019. Dostupné v interente: TU, resp. TU.
  • RUMÁNEK, Gustáv. In: Online katalóg SNK. Dostupné v interente: TU.

 

Navždy nás opustil GUSTÁV RUMÁNEK, člen SSS