SEDLÁK, Imrich (†)

Imrich Sedlák, prof. PhDr., CSc., literárny a kultúrny historik, organizátor, vedecký i dokumentačný pracovník v slovakistickej, literárnohistorickej, kulturologickej a literárnomúzejnej oblasti, vysokoškolský pedagóg, jedna z najvýznamnejších osobností slovenského literárneho, kultúrneho i matičného života v druhej polovici 20. storočia, sa narodil 21. januára 1933 v Červenici (okres Prešov) v  robotnícko-roľníckej rodine. Po tragickej smrti matky Heleny (zahynula na sklonku druhej svetovej vojny 19. 12. 1944 počas leteckého náletu na Prešov) sa o jeho výchovu staral matkin brat, dvojča Andrej Tomáš. Žil a pôsobil v Prešove, Martine a v obci Belá-Dulice (okres Martin).

Ľudovú školu navštevoval v rodisku (1939 –1945). Študoval na 1. štátnom gymnáziu v Prešove  (1945 – 1953). Absolvoval odbor slovenský jazyk a literatúru na Filologickej fakulte Vysokej škole pedagogickej v Prešove (1953 – 1957). Neskôr absolvoval šesťmesačný študijný pobyt v Maďarsku (1964). Titul kandidáta filologických vied (CSc.) získal v roku 1966 (práca Štúrovci vo vzdelávacom, národno-kultúrnom a literárnom procese východného Slovenska), titul doktor filozofie (PhDr.) v roku 1967 v odbore slovenčina na Filozofickej fakulte UK v Bratislave (rigorózna práca) a na tej istej fakulte sa habilitoval na docenta slovenskej literatúry (1968)  prácou o integračnom bernolákovskom a štúrovskom hnutí na východnom Slovensku Bernolákovci v literárnych a kultúrno-národných dejinách východného Slovenska. Neskôr ho prezident Slovenskej republiky vymenoval za profesora v odbore dejiny slovenskej literatúry (1994, inauguračná prednáška Integračné procesy v slovenskom národnom obrodení).

Pôsobil ako stredoškolský profesor slovenčiny na ukrajinskej Jedenásťročnej strednej škole v Prešove (1957 – 1959), kde vyučoval v 9. – 11. ročníku slovenčinu a literatúru. Do tohto záujmového okruhu patrí aj jeho metodická príručka v rámci Pedagogického čítania Využívanie regionálnych tradícií na vyučovaní literatúry (1959) a študijný materiál pre slovenčinárov Úvahy o literatúre Šariša a Zemplína (1959). Začas pôsobil ako verejný funkcionár (1959 – 1961). Neskôr pedagogicky účinkoval ako vysokoškolský pedagóg a akademický funkcionár na Filozofickej fakulte Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Prešove (1961 – 1971), kde prednášal na Katedre slovenského jazyka a literatúry staršiu i novšiu slovenskú literatúru národného obrodenia až po začiatky realizmu a vykonával aj funkciu prodekana (1968 – 1970). V roku 1968 sa angažoval na obnovení činnosti Matice slovenskej a bol šéfredaktorom matičných Národných novín (1968), ktoré sa postavili proti okupácii. Na začiatku sedemdesiatych rokov, v období normalizácie bol nespravodlivo politicky prenasledovaný, musel z fakulty i z matičného hnutia odísť a  mal zákaz publikovať. Odišiel pracovať do regionálneho Múzea Slovenskej republiky rád v Prešove (1971 – 1976). Odtiaľ sa presťahoval do Martina (1976), kde bol pracovníkom Matice slovenskej (1976 – 1980) a kde neskôr (1989 – 2014) zastával viaceré vedúce funkcie: správca MS, riaditeľ Pamätníka národnej kultúry, riaditeľ Slovenského literárneho ústavu a naposledy vedecký tajomník MS. Po troch desaťročiach nedobrovoľného odchodu zo školstva sa vrátil k pedagogickej činnosti (1988). Pôsobil ako externý pedagóg (od 1998) ako interný pedagóg na Filologickej fakulte Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici (1999 – 2007), kde bol aj akademickým funkcionárom – členom vedeckej rady fakulty a univerzity. Popri pôsobení vo vedúcej funkcii v MS v Martine ho poverili a aj funkciou vedúceho Katedry slovakistiky UMB (1998 – 2005) a Akademický senát UMB ho schválil do akademickej funkcie prvého prodekana pre rozvoj a podnikateľskú činnosť (2001). Ako profesor a vedúci katedry profiloval učebné plány pre slovakistiku a výraznou mierou sa zúčastňoval na organizácii konferencií o preklade a tlmočení a o slovenskom a svetovom romantizme, ktoré gestoroval. Okrem prednášok z dejín slovenskej literatúry, vedenia seminárov a diplomových prác bol školiteľom doktorandov v oblasti dejín slovenskej literatúry a literárnej teórie. Zomrel pod dlhej a ťažej chorobe v martinskej nemocnici 2. 10. 2016.

V literárnohistorickom bádaní osobitnú pozornosť venoval najmä výskumu východoslovenského regiónu, jeho národno-politických, kultúrno-spoločenských a literárnych integračných procesov ako prirodzenej súčasti slovenského národného celku. Vo svojich prácach preukázal, že východné Slovensko, jeho osobitá a originálna kultúra, dôležité obchodné cesty v minulosti, pestrá zmes geografických daností, predstavovali v minulosti a dodnes predstavujú jedinečný príspevok do dejín i súčasnosti celého Slovenska.

V literárnomúzejnej oblasti sa prezentoval ako autor scenárov viacerých literárnomúzejných výstav a expozícií a zúčastňoval sa na ich vybudovaní a sprístupnení (Literárneho múzea Jonáša Záborského v Župčanoch, Slovenského národného literárneho múzea Pamätníka národnej kultúry Matice slovenskej v Martine, Literárneho múzea Pavla Horova a jeho rodákov v Bánovciach nad Odavou, Múzea Ľudovíta Štúra v Modre, Pamätného domu Pavla Jozefa Šafárika v Kobeliarove, Múzea slovensko-slovanských vzťahov A. S. Puškina v Brodzanoch, Rodného domu J. G. Tajovského v Tajove a viacerých pamätných izieb na Slovensku). Aj keď sa v období nástupu normalizácie ako odborný pracovník Múzea Slovenskej republiky rád v Prešove mohol venovať iba dokumentačnej činnosti orientovanej na literárne tradície východného Slovenska a na prípravu múzea tohto zamerania v Župčanoch, pri plnení tejto úlohy sústredil okolo 3 000 textových dokumentov a asi 300 vecných pamiatok literárneho charakteru, pripravil libreto, scenár, sprievodcu a participoval na realizácii múzea v zrenovovanom župčianskom kaštieli (Múzeum literárnych tradícií východného Slovenska). Túto problematiku spracoval v brožúre Expozícia literárnych tradícií na východnom Slovensku v Župčanoch (1976). Vydal aj viacero sprievodcov po expozíciách, ako Múzeum Ľudovíta Štúra v Modre: Osobnosti a udalosti literárnej expozície (1978), Pamätný dom Jozefa Gregora Tajovského (1982), Bernolákovci v národnom obrodení: Sprievodca po expozícii Západoslovenského múzea v Trnave (1985), Literárne múzeum A. S. Puškina v Brodzanoch: Partizánske – Brodzany (1987) či Pamätná izba Jozefa Miloslava Hurbana Hlboké (1988). Bol aj zostavovateľom jubilejnej publikácie 60. rokov Šarišského múzea v Bardejove (1967).

V matičnej činnosti sa od polovice 60. rokov 20. storočia zameriaval na organizovanie matičného hnutia na východnom Slovensku, pritom jeho pôsobiskom sa stal Prešov a epicentrom katedra slovenčiny na prešovskej filozofickej fakulte. Práve v Prešove sa uskutočnila v máji 1968 veľká manifestácia, na ktorej sa zúčastnilo 5 000 jej priaznivcov a ktorou vyvrcholili viaceré manifestácie po okresných sídlach celého Slovenka za rehabilitáciu a úplné obnovenie činností MS. Keď ako jeden z prvých matičných odborov založili v Prešove, stal sa jeho predsedom a funkcionárom okresných i oblastných výborov MS. Na valnom zhromaždení MS v Martine (10. 8. 1968) sa stal matičným podpredsedom a následne v Prešove zriadil sekretariát MS, ktorý koordinoval činnosť miestnych odborov vo východoslovenskej oblasti. Na začiatku okupácie v roku 1968 pôsobil v matičnom ústredí v Martine, kde a zabezpečoval chod MS na demokratických a reformných princípoch a zároveň redigoval Národné noviny, ktoré sa postavili proti okupácii a uverejnili články proti Vasilovi Biľakovi ako zradcovi národa a Sovietskemu zväzu ako okupantovi. Za túto činnosť ho po nástupe normalizácie trestne stíhali (1970) za údajné „hanobenie republiky a jej predstaviteľov“ a v inscenovanom politickom procese 2. júla 1971 ho Okresný súd v Martine odsúdil na šesťmesačný podmienečný trest a vysokú finančnú pokutu. V spolkovom matičnom hnutí sa opäť začal aktívne angažovať v roku 1989 a v januári 1990, keď nastoľoval otázky spojené s perspektívou ďalšieho vývoja našej vrcholnej národnej kultúrnej inštitúcie. Minister kultúry SR ho vymenoval za prvého ponovembrového správcu MS (v januári 1990). Neskôr, od roku 1992 zastával v MS ďalšie dôležité funkcie: vedecký tajomník, riaditeľ Slovenského národného literárneho múzea, riaditeľ Pamätníka národnej kultúry, riaditeľ Slovenského literárneho ústavu a iné. Ako vedecký tajomník MS pripravil scenár výstavy Matica slovenská 1863 – 1968 – 2008 (2008), oživil Zborník MS (2010) a naposledy zostavil i zredigoval antológiu vedeckých prác Slovakistika (2012). Po roku 1989 bol dlhoročným predsedom Miestneho odboru MS v Martine a dlhoročným členom výboru MS.

Jeho publikačná činnosť je rozsiahla, je autorom takmer tridsiatich publikácií a vyše stovky štúdií vo vedeckých zborníkoch a odborných periodikách, zostavil okolo päťdesiat syntetických prác, spoločenskovedných zborníkov a zborníkov z vedeckých konferencií, pripravil tridsať múzejných expozícií a výstav, ako aj rovnaký počet vedeckých konferencií. Články, príspevky a štúdie písal a uverejňoval od mladosti v novinách, časopisoch a v Almanachu Zemplína (1958) a almanachu Dukla (1959). Knižne debutoval monografiou Z literárneho života východného Slovenska (1960). V publikáciách Ján Andraščík (1965), Bohuš Nosák-Nezabudov (1982) a Pavol Horov – ponorný básnik (1990) popri životopisnom zábere a analýze literárneho diela publikoval aj cenný dokumentárny materiál.

Monografiu Strieborný vek (1970) – o literárnych i širších kultúrnych pohyboch na východnom Slovensku v období národného obrodenia –, ktorá má syntetický charakter, po rokoch vydal v druhom prepracovanom a doplnenom vydaní pod názvom V letokruhoch národa: kultúrno-národný, literárny a integračný pohyb bernolákovcov a štúrovcov na východnom Slovensku (1997). Na ňu nadväzuje monografia V čierťažiach búrok (2001) s podtitulom Národno-politický, kultúrno-spoločenský a literárny integračný proces na východnom Slovensku 1848 – 1918. Osvetlenie literárnych dejín východného Slovenska rokov 1918 – 1945 zavŕšila publikácia Svitanie na východe (2008) s podtitulom Národno-politické, kultúrno-spoločenské a literárne integračné procesy na východnom Slovensku 1918 – 1945. Táto rozsahom monumentálna voľná trilógia vyšla napokon pod spoločným názvom Východné Slovensko v letokruhoch národa (2012) s podtitulom Kultúrno-spoločenský, národno-politický a literárny integračný proces na východnom Slovensku.

Publikácia Karol Kuzmány a Štefan Moyses v slovenských národných dejinách, pri príležitosti ich okrúhlych jubileí, poukazuje na ich nadkonfesionálny význam pre národný, kultúrny a cirkevný život Slovákov v 30. – 60. rokoch 19. storočia, keďže obaja patria k najvýznamnejším osobnostiam slovenského národno-politického hnutia a kultúrno-spoločenského i literárneho úsilia, všestranne, aktívne, cieľavedome a nezištne zasahovali do najaktuálnejších otázok slovenského života a hľadali východiská na jeho rozvoj a napredovanie. Bol hlavným redaktorom dvojzväzkovej monografie Dejiny Prešova (1965), ktorú pozitívne prijala vedecká, historická obec a kultúrna verejnosť a ktorá sa stala vzorom pre monografie ďalších dejín miest, obcí a regiónov. Bol zostavovateľom a spoluautorom viacerých kolektívnych diel: Prešovské kolégium v slovenských dejinách (1967), K slovenskému národnému vývinu na Slovensku (1970), Východné Slovensko v dejinách slovenskej literatúry (1971), Kežmarské lýceum (1984), Pavol Jozef Šafárik a slovenské národné obrodenie, Hugolín Gavlovič v dejinách slovenskej kultúry (obe 1989) či Ľudovít Štúr v súradniciach minulosti a súčasnosti (1997).

Zostavil a redigoval 16 ročníkov Spoločenskovedného zborníka východného Slovenska s názvom Nové obzory (1959 – 1972), ktorý začal vychádzať z jeho podnetu a pod jeho vedením dosiahol vysokú odbornú úroveň, až do obdobia normalizácie, keď mu túto činnosť zakázali. Zostavil a redigoval aj 15 ročníkov vedeckého múzejného zborníka Literárnomúzejný letopis Matice slovenskej (1980 – 1999) a bol zostavovateľom i výkonným redaktorom Zborníka Muzeálnej slovenskej spoločnosti (1994).

Malebnej obci v lone predhoria nádhernej veľkofatranskej prírodnej scenérie Belá-Dulice, v ktorej žil a tvoril, venoval spolu publikáciu Storočnica dobrovoľnej požiarnej ochrany v Belej-Duliciach. 1888 – 1988 (s J. Hamzom, 1988) a bol aj zostavovateľom, vedúcim autorského kolektívu a spoluautorom rozsiahlej vlastivednej monografie obce Belá-Dulice (2006). Neraz spletité a zložité životné osudy, prehry i víťazstvá osvetľuje jeho autobiografická kniha Päťdesiat rokov v slovenskom národnom živote (2011).

Medzi jeho najvýznamnejšie vedecké a edičné počiny patria – tzv. matičné – Dejiny slovenskej literatúry 1 – 2 (2009). Na tejto rozsahom (1 381 strán) i obsahom obrovskej literárnohistorickej syntéze participoval ako jej iniciátor, tvorca koncepcie, spoluautor, zostavovateľ a vedúci autorského kolektívu vyše desiatky erudovaných tvorcov. Toto dvojzväzkové dielo, ktoré vydala Matica slovenská v Martine spoločne s Literárnym informačným centrom v Bratislave, pozitívne prijala väčšia časť slovenskej literárnej kritiky (J. Gbúr, A. Halvoník, I. Hochel, P. Mráz, V. Šabík a iní) i laická verejnosť. Odborná obec na diele oceňovala najnovšie poznatky o slovenskej literatúre, systematickosť a prehľadnosť jednotlivých kapitol, nový pohľad na exilových a krajanských autorov, detskú a mládežnícku literatúru a ich zaradenie do literárneho kontextu.

Za trilógiu Východné Slovensko v letokruhoch národa ho ocenili prémiou Literárneho fondu v oblasti spoločenských vied za rok 2012.

Bol členom Spolku slovenských spisovateľov a dlhoročným členom kontrolnej komisie SSS.

 

DIELA

Literárna veda

  • Z literárneho života východného Slovenska. 1. vyd. Košice: KNVL, 1960. 110 s.
  • Ján Andraščík. 1. vyd. Košice: Východoslovenské vydavateľstvo, 1965. 79 s.
  • Strieborný vek: Národno-kultúrny a literárny pohyb na východnom Slovensku v období národného obrodenia. I [fotogafie: Archív MS v Martine a Milan Kaľavský]. 1. vyd. Košice: Východoslovenské vydavateľstvo, 1970. 346 s., 62 s. fot.
  • Strieborný vek: Národno-kultúrny a literárny pohyb na východnom Slovensku v období národného obrodenia. II, Dokumenty. 1. vyd. Košice: Východoslovenské vydavateľstvo, 1970. 613 s.
  • Východné Slovensko v dejinách slovenskej literatúry. 1971.
  • V letokruhoch národa: kultúrno-národný, literárny a integračný pohyb bernolákovcov a štúrovcov na východnom Slovensku. 2. dopl. a preprac. vyd. Martin: Matica slovenská , 1997. 255 s. ISBN: 80-7090-412-7.
  • V čierťažiach búrok: Národno-politický, kultúrno-spoločenský a literárny integračný proces na východnom Slovensku 1848 – 1918. 1. vyd. 2001.
  • Svitanie na východe: Národno-politické, kultúrno-spoločenské a literárne integračné procesy na východnom Slovensku 1918 – 1945. 1. vyd. Martin: Vydavateľstvo Matice slovenskej, 2008. 361 s. ISBN: 978-80-7090-879-2.
  • Dejiny slovenskej literatúry II. [Imrich Sedlák a kolektív]. 1. vyd. Martin: Matica slovenská Bratislava: Literárne informačné centrum, 2009. 785 s. ISBN: 978-80-7090-945-4.
  • Dejiny slovenskej literatúry. Martin: Matica slovenská; Bratislava: Literárne informačné centrum, 2009. 596 s. ISBN: 978-80-7090-935-5.
  • Východné Slovensko v letokruhoch národa: Kultúrno-spoločenský, národno-politický a literárny integračný proces na východnom Slovensku. 1. vyd. Martin: Matica slovenská, 2012. 871 s. ISBN: 978-80-8128-035-1.

Odborná literatúra

  • Sabinov a okolie. [spoluautor]. 1962.
  • Dejiny Prešova. Diel 1.  [Zost. a pripravil Imrich Sedlák; texty s aut. kolektívom, autori Ladislav Bánesz a ďalší; obálka a väzba Ján Andel]. Košice: Východoslovenské vydavateľstvo Prešov : Múzeum Slovenskej republiky rád, 1965. 286 s.
  • Dejiny Prešova. Diel 2. [Zostavil a pripravil Imrich Sedlák; texty s aut. kolektívom, autori Ivan Čorný a ďalší; obálka, väzba a grafická úprava Ján Andel]. Košice Prešov: Východoslovenské vydavateľstvo: Múzeum Slovenskej republiky rád, 1965. 351 s.
  • Prešovské kolégium v slovenských dejinách. 1. vyd. Košice : Východoslovenské vydavateľstvo, 1967. 364 s.
  • Prešov a okolie. 1. vyd. Košice : Východoslovenské vydavateľstvo, 1965. 118 s.; 2. opr. a dopl. vyd. 1969. 85 s.
  • K slovenskému národnému vývinu na Slovensku. 1970.
  • Múzeum Ľudovíta Štúra v Modre: Osobnosti a udalosti literárnej expozície: Sprievodca po expozícii. [Imrich Sedlák; Pavol Menich, Ľudovít Štúr]. 1. vyd. Modra: Múzeum Ľudovíta Štúra, 1978. 48 s.
  • Bohuš Nosák-Nezabudov. [Imrich Sedlák; Pavol Menich, Bohuš Nosák-Nezabudov]. 1. vyd. Martin: Matica slovenská, 1982. 411 s.
  • Pamätná izba Jonáša Záborského v Záborí: O rodisku, spisovateľovi, jeho diele a expozícii. [Imrich Sedlák; Pavol Menich, Filip Lašut, Milan Kaľavský]. 1. vyd. Sklabiňa: MsNV Sklabiňa, 1983. 60 s.
  • Kežmarské lýceum. 1. vyd. Bratislava: Erpo, 1984. 275 s.
  • Výstava 700 rokov Martina: Martin v slovenských národných dejinách. [Spoluuator Štefan Pavelka].  1. vyd. Martin: Matica slovenská, 1984. 83 s.
  • Literárne múzeum A. S. Puškina v Brodzanoch: Partizánske – Brodzany: Sprievodca po expozícii. [Vzťahy Slovenska k ruskej a sovietskej literatúre.] 1. vyd. Martin: Matica slovenská, 1987. 60 s.
  • Belá-Dulice: Vlastivedná monografia obce. [Zostavovateľ a vedúci autorského kolektívu Imrich Sedlák; fotografie Milan Kubizňa a ďalší]. Belá-Dulicie: Obecný úrad Belá-Dulicie, 2006. 565 s. ISBN: 80-969527-9-X.
  • Päťdesiat rokov v slovenskom národnom živote: Od spomienok k prameňom. 1. vyd. Martin: Matica slovenská, 2011. 221 s. ISBN 978-80-8128-013-9.

Iné

  • Expozícia literárnych tradícií v Župčanoch. Prešov, 1976. 64 s.
  • Múzeum Ľudovíta Štúra v Modre: Technický scénar expozície. Martin Modra: [b. n.] , 1976. 104 s.
  • Pamätný dom Jozefa Gregora Tajovského: : Sprievodca po expozícii. Tajov, 1982. 64 s.
  • Bernolákovci v národnom obrodení: Sprievodca po expozícii Západoslovenského múzea v Trnave. [Imrich Sedlák; Milan Veselý]. 1. vyd. Trnava: ERPO Trnava: Západolslovenské múzeum, 1985. 80 s.
  • Literárne múzeum Pavla Horova v Bánovciach nad Ondavou: Národný umelec Pavol Horov a jeho rodáci v literárno-múzejnej prezentácii. Bratislava, 1987.  263 s.
  • Pamätný dom  Pavla Jozefa Šafárika v Kobeliarove. [spoluautor I. Vaško]. Bratislava, 1986. 144 s.
  • Literárne múzeum A. S. Puškina v Brodzanoch: Úvahy, informácie a fakty o múzeách a expozícii. Martin, 1987. 181 s.

EDITORSKÁ ČINNOSŤ

  • 60. rokov Šarišského múzea v Bardejove. 1. vyd. [Zostavil: Imrich Sedlák]. Košice: Východoslovenské vydavateľstvo, 1967. 420 s.
  • Šarišské múzeum v Bardejove. [Zostavil: Imrich Sedlák]. Košice: Východoslovenské vydavateľstvo Bardejov: Šarišské múzeum [vyd.] , 1969. 207 s.
  • Bardejovské kúpele. [Zost. a na vyd. pripr. Imrich Sedlák; Fot. Karol Dráč]. 1. vyd. Košice: Východoslovenské vydavateľstvo; Bardejov: ONV [vyd.] , 1970. 85 s.
  • TOMÁŠIK-DUMÍN, Jozef: Spevy novej doby. Košice: Krajské nakladateľstvo všeobecnej literatúry, 1963. 248 s.; 1982.
  • NOSÁK-NEZABUDOV, Bohuš: Spevy tatranské. 1. vyd. Bratislava: Tatran, 1984. 296 s.
  • Pavol Horov – ponorný básnik: Život a dielo v dokumentoch. [Imrich Sedlák; Karol Rosenbaum, Filip Lašut, Milan Kalavský, Elena Rusnáková, Peter Ďurík]. 1. vyd. Martin: Osveta, 1990. ISBN: 80-217-0159-5. 317 s.
  • Literárne múzeum A. S. Puškina Partizánske – Brodzany  Úvahy, informácie a fakty o múzeu a expozícii. [Imrich Sedlák, Juraj Chovan; Pavol Menich]. 1. vyd. Martin : Matica slovenská, 1987. 179 s.
  • Pamätná izba Jozefa Miloslava Hurbana Hlboké: Sprievodca po expozícii. [Pripravil Imrich Sedlák ; návrh obálky Tomáš Písecký]. 2. vyd. Skalica: Záhorské múzeum v Skalici, 1988. 64 s.
  • Pavol Horov a Ladislav Novomeský : Listy. Pri príležitosti 14. ročníka Hrovovho Zemplína 1990. [Imrich Sedlák, Jozef Saloň]. Michalovce : Zemplínske múzeum [vyd.] , 1989. 40 s.
  • Hugolín Gavlovič v dejinách slovenskej kultúry: Zborník z vedeckej konferencie 3. – 4. júna 1987 v Považskej Bystrici. [Zostavil Imrich Sedlák; Pavol Menich, Filip Lašut]. 1. vyd.  Martin: Matica slovenská, 1989. 327 s. ISBN: 80-7090-016-4.
  • Pavol Jozef Šafárik a slovenské národné obrodenie: Zborník z vedeckej konferencie [Zostavil Imrich Sedlák; Pavol Menich, Filip Lašut].  1. vyd. Martin: Matica slovenská , 1989. 418 s. ISBN: 80-7090-015-6.
  • Pavol Jozef Šafárik: Hviezda prvej veľkosti 1795 – 1861 – 1995: Uspor. Slovenské národné literárne múzeum MS, Martin 20. 6. – 31. 7. 1995. [Graf. úpr. Pavol Menich ; Scenár Imrich Sedlák]. 32 s. Martin: Matica slovenská, 1995. ISBN: 80-7090-333-3.
  • Pamätnica Roka Ľudovíta Štúra (12. januára 1995 –12. januára 1996). [Zostavili Oľga Pavúková, Imrich Sedlák]. Modra: Múzeum Ľudovíta Štúra v Modre, 1997. 142 s. ISBN: 80-967416-2-4.
  • Ľudovít Štúr v súradniciach minulosti a súčasnosti: Zborník z medzinárodnej vedeckej konferencie v dňoch 10. – 11. januára 1996 v Modre-Harmónii v rámci celonárodných podujatí Roka Ľudovíta Štúra. [Zostavil Imrich Sedlák]. 1. vyd. Martin: Matica slovenská, 1997. 395 s. ISBN: 80-7090-404-6.
  • Slováci v revolúcii 1848 – 1849: Zborník referátov z medzinárodnej vedeckej konferencie v Starej Turej 17. 9. – 18 .9. 1998. [Zostavil: Imrich Sedlák]. 1. vyd. Martin : Matica slovenská: Slovenská národná knižnica, 2000. 295 s. ISBN: 80-7090-389-1.
  • Osobitosť literárnej tvorby Ľuda Ondrejova. [Zostavil a vedecký redaktor zborníka]. Banská Bystrica: Univerzita Mateja Bela, 2001. 72 s. ISBN: 80-8055-582-6.
  • Podoby slovenského romantizmu v dielach Janka Kráľa, Jána Francisciho a Jána Kalinčiaka: Zborník príspevkov z vedeckej konferencie v dňoch 16. a 17. októbra 2002. [zostavovateľ a vedecký redaktor: Imrich Sedlák]. 1. vyd. Banská Bystrica: Univerzita Mateja Bela, 2002. 157 s. ISBN: 80-8055-704-7.
  • Karol Kuzmány a Štefan Moyses v slovenských národných dejinách. 1. vyd. Martin: Matica slovenská, 2007. 240 s. ISBN: 978-80-7090-839-6.
  • PRÍDAVOK, Anton: Vrásky času: poézia: próza: dráma: publicistika: korešpondencia: bibliografia. [Na vydanie pripravil, zostavil, bibliografické a textové poznámky, ako aj štúdiu o Antonovi Prídavkovi napísal Imrich Sedlák]. Martin: Matica slovenská, 2007. 1. vyd. 465 s. ISBN: 978-80-7090-861-7.

OCENENIA

  • Prémia Literárneho fondu v oblasti spoločenských vied za rok 2012 – za trilógiu Východné Slovensko v letokruhoch národa.

ŠTÚDIE A RECENZIE O AUTOROVOM DIELE, ROZHOVORY

Monografie

  • Prof. PhDr. Imrich Sedlák, CSc., a slovenská národná kultúra: Zborník príspevkov z vedeckého sympózia dňa 12. decembra 2002. [zostavil: Imrich Sedlák]. 1. vyd. Banská Bystrica: Univerzita Mateja Bela , 2003. 145 s. ISBN: 80-8055-741-1.

Recenzie a štúdie v periodikách

  • HUDECOVÁ, Ľudmila: Z konferencie o romantikoch. Podoby slovenského romantizmu v dielach Janka Kráľa, Jána Francisciho a Jána Kalinčiaka. [Zostavil Imrich Sedlák.]. (Recenzia). In: Slovenské pohľady, roč. IV. + 119, 2003, č. 4, s. 125 – 126.
  • JURČO, Ján: Nerpetrhnuté korene s východným Slovenskom. Imrich Sedlák: V čierťažiach búrok. (Recenzia). In: Slovenské pohľady, roč. IV. + 117, 2001, č. 12, s. 105 – 108.
  • TATÁR, Jozef: Symboly nadkonfesionálnej jednoty Slovákov. [Zostavil Imrich Sedlák.]. Karol Kuzmány a Štefan Moyses. (Recenzia). In: Slovenské pohľady, roč. IV. + 124, 2008, č. 3, s. 130 – 131.

Rozhovory

  • Imrich SEDLÁK: Matica je jedinečná a nenahraditeľná ustanovizeň slovenskej spoločnosti (Zhováral sa Pavol Parenička) [online]. In: SNN. 27. 1. 2014. [Citované 11. 8. 2016]. Dostupné na internete: <TU>.

BIOGRAFICKÉ A BIBLIOGRAFICKÉ ÚDAJE

Personálna bibliografia

  • Imrich Sedlák: Výberová personálna bibliografia. [Pripravil Jozef Beňovský]. 1.vyd. Martin: Matica slovenská , 1993. ISBN: 80-7090-112-8.
  • Imrich Sedlák: Výberová personálna bibliografia. [Zostavili: Jozef Beňovský, Anna Ďurdíková, Iveta Gallová; [úvodnú štúdiu nap.: Tomáš Winkler]. 1. vyd. Banská Bystrica: Univerzita Mateja Bela, 2002. 40 s.
  • Univ. prof. PhDr. Imrich Sedlák CSc.[Zostavila: Beata Adamová]. Martin: Turčianska knižnica, 2001. 1 zlož. list (4 s.)

Encyklopédie, slovníky, monografie, zborníky

  • SEDLÁK, Imrich. In: MAŤOVČÍK, Augustín, a kol.: Slovník slovenských spisovateľov 20. storočia. 1. vydanie. Bratislava – Martin: Vydavateľstvo SSS a SNK, 2001. 527 s. ISBN 80-8061-122-X (VSSS, Bratislava), ISBN 80-89023-08-8 (SNK, Martin), s. 406.

Profily autora v periodikách

  • ŠAH: Imrich Sedlák – 70. (Pripomíname si). In: Slovenské pohľady, roč. IV. + 119, 2003, č. 1, s. 157.
  • Imrich Sedlák. [Skoncipovali doc. PaedDr. pavol Parenička, CSc., a PaedDr. Miroslav Bielik]. In: Osobnosti Filozofickej fakulty v Prešove. Acta Facultatis Philosophicae Universitatis Prešoviensis: Humanitný zborník č. 17 [AFPh 109/490]. [Editor doc. Martin Ološtiak, PhD.]. Prešov: Filozofická fakulta, Prešovská univerzita v Prešove, 2013. ISBN: 978-80-555-0834-4. 246 s. S. 170, 171. Dostupné na interente: <TU>.
  • JURČO, Ján: Životné jubileum Imricha Sedláka. In: Slovenské pohľady, roč. IV. + 119, 2003, č. 1, s. 150 – 152.

Internetové zdroje

  • Imrich Sedlák In: Literárne informačné centrum: Slovenskí spisovatelia [online]. [Citované 21. 5. 2016]. Dostupné na internete: <TU>.
  • Imrich Sedlák. In: Wikipédia: Slobodná encyklopédia [online]. [Citované 11. 8. 2016]. Dostupné na intrnete: <TU>.
  • PARENIČKA, Pavol: Imrich SEDLÁK – Jubilant z panteónu najzaslúžilejších Slovákov In: Slovenské národné noviny. [online]. [Citované 11. 8. 2016]. Dostupné na internete: <TU>.
  • PARENIČKA, Pavol: Zomrel profesor Imrich Sedlák. In: Hlavné správy [online]. Uverejnené 3. 10. 2016 [Citované 3. 10. 2016]. Dostupné na internete: <TU>.
  • Sedlák, Imrich. In: Slovenská národná knižnica v Martine: online katalóg [online]. [Citované 11. 8. 2016]. Dostupné na internete: <TU>.
  • Sedlák, Imrich. In: ŠVK Košice [online]. [Citované 11. 8. 2016]. Dostupné na internete: <TU>.
  • Sedlák, Imrich. In: Univerzitná knižnica Bratislava: Katalóg UKB [online]. [Citované 11. 8. 2016]. Dostupné na internete: <TU>.
  • SMOLEC, Maroš, Mgr., správca Matice slovenskej: Blahoželanie prof. Imrichovi Sedlákovi pri príležitosti vzácneho životného jubilea [online]. In: Matica slovenská [online]. Uverejnené: 29. 1. 2016 [citované 11. 8. 2016]. Dostupné na internete: <TU>.
  • Prof. PhDr. Imrich Sedlák, CSc. In: SSS, odbočka Žilina [online]. [Citované 11. 8. 2016]. Dostupné na internete: <TU>.
  • Vo veku 83 rokov zomrel literárny a kultúrny historik Imrich Sedlák. In: TERAZ|Slovensko, TASR [online]. Uverejnené: 2. 10. 2016 [citované 3. 10. 2016]. Dostupné na internete: <TU>.

Správca a administrátor stránok
Spolku slovenských spisovateľov
Štefan Cifra


 

Počet návštev v roku 2020

 132 119 

Počet stránok v roku 2020

 484 626 

V roku 2019 ste si prezreli
 VYŠE MILIÓN STOTISÍC STRÁNOK SSS! 

(Zdroj:  Štatistiky Webnode)

Ďakujeme za vašu priazeň.