Človek musí veľmi pozorne sledovať autorkine kroky, ba sa pospiatky v jej stopách vracať a v ustavičnom úsilí o dekódovanie odkazov, aby zistil, že Eva Sisková sa prestala hrať na zaľúbenú –násťročnu dievčičku (lebo tinedžerka je hlúpe a zneuživané slovo) a odhodlala sa k vážnej lyrickej výpovedi. Niekde, pravdaže, je odvaha silnejšia než výpoveď, no samej knižke neuberá na pôsobivosti ani presvedčivosti. V niektorých veršoch až prisladko: „mám náruč plnú teba, / chvejem sa radosťou / i túžbou zároveň“. Zároveň sa nám však na rozhraní tohto a nasledujúceho súboru ponúkne text, báseň Ľútosť. Tá je totiž predznamenaním, čo bude už v bloku knihy i v obsahu jednoducho označená II.) obsahovať i oznamovať. Opak prvého: sklamanie (nech to znie akokoľvek sentimentálne, no napokon, ako by sme chceli sklamanie nazvať inak?). Preto, lebo Sisková nechodí okolo horúcej kaše a berie si výraz, ktorý je naporúdzi. A tretia časť? Ta by mohla byť aj samostatnou básnickou výpoveďou! A muselo by byť viac básní, lebo sa minula doba novomeskovská, keď jedenásť básni malo silu knižnej výpovede. Tu trinásť má. Dôkladne uzatvára ambiciózny lyrický pokus. Čiastočne napĺňajúci očakávanie. Viac než čiastočne. Je to milé a pôsobivé čítanie a nájde si svojich priaznivcov. (Peter Mišak)
***
Bibliografický záznam:
Eva Sisková: Vôňa dúhy. Grafická úprava: Tlačiareň Durlák. 1 vyd. Senica: Bella Vista, 2010. 70 s. ISBN 978-80-970309-3-3 (viaz).
