TKÁČ, Marián

[* 25. 9. 1949 Čičava (okres Vranov nad Topľou)]

Marián Tkáč, Ing., PhD., prozaik, autor literatúry faktu, kultúrny historik, publicista, matičný pracovník, bankový a štátny úradník, ekonóm, sa narodil 25. septembra 1949 v hornozemplínskej obci Čičava. Pseudonymy: Ján Tkáč, Ján Varga, Michal Kojnár, Michal Nabas.

Študoval na Strednej všeobecnovzdelávacej škole v okresnom meste Vranov nad Topľou (1964 – 1967), kde aj maturoval. Absolvoval Národohospodársku fakultu Vysokej školy ekonomickej v Bratislave (1967 – 1972). Po doktorandskom štúdiu (1976 – 1981) na Vysokej škole ekonomickej dosiahol titul kandidáta vied (CSc. – PhD.)

Pracoval ako referent na Mestskej finančnej správe Bratislava (1972 – 1974), po základnej vojenskej službe (1973 – 74) na Ministerstve financií SSR (1974 – 1990) – ako odborný referent, vedúci oddelenia, riaditeľ odboru štátneho rozpočtu (od októbra 1986) a ako námestník ministra financií (od januára do júna 1990). Potom pracoval v Štátnej banke československej, pred vznikom samostatnej SR ako viceguvernér pre SR (od októbra do decembra 1992) a člen grémií, ktoré pripravovali vznik Národnej banky Slovenska. Po vzniku Národnej banky Slovenska bol ako jej viceguvernér poverený jej riadením (júl 1993), po vymenovaní guvernéra NBS bol viceguvernérom, poradca guvernéra NBS pre zákon o ochrane vkladov a vedúci Archívu NBS (od apríla 1994 do mája 1995). Súčasne reprezentoval Slovensko v Európskej asociácii pre bankovú a finančnú históriu so sídlom vo Frankfurte nad Mohanom. Stál pri zrode slovenských peňazí (je podpísaný na prvej emisii slovenských bankoviek z roku 1993), ktorými sa platilo odo dňa vzniku samostatnej SR 1. 1. 1993 až do prijatia eura v SR roku 2008. V rokoch 2002 a 2005 absolvoval mesačné jazykové kurzy v Anglicku a v Írsku. Od 19. novembra 2010 je predsedom Matice slovenskej. Žije v Bratislave.

V 90. rokoch písal odborné a popularizačné články z problematiky z problematiky bankovníctva, peňažníctva a histórie. Najskôr sa zameriaval na literatúru faktu, neskôr aj na beletriu. Napísal publikácie z oblasti finančníctva a bankovníctva: Národ bez peňazí, S vlastnou peňaženkou (obe 1992), Národ a peniaze (1994), Hospodárske súvislosti slovenskej štátnosti (obe 1997), Slovenské banky v Uhorsku: Tak vznikla Hornouhorská banka (1997), Mali sme bankárov? (1996), ktorej voľným pokračovaním sú knihy Synovia a otcovia (2000) a Stále o tom istom (2002), Bratislavské banky (2006) a i. Z oblasti literatúry faktu napísal aj knihy Pravdivý slovenský príbeh (2009), Turzovci (2010), román Bernolák (2012), Päť slovenských rodov: Daxnerovci, Turzovci, Petrovičovci, Bosákovci, Prižinskovci (2012) a i.

Napísal publikácie z regionalistiky Krátky slovník zemplínskeho nárečia z Čičavy (1997) a Kniha o Čičave (1998, 2000), ako aj beletristické knihy, ktoré sa viažu k jeho rodnému regiónu. Kniha Zemplínske nebo (1997) je na rozhraní medzi románom a beletrizovanou reportážou, je to rozprávanie o Zemplíne, peripetiách ľudí od vzniku republiky až po rok 1975. Jej voľným pokračovaním je kniha Zemplínske nebo – Druhá epocha (2009). Knihy Veľký sen (2000) a Vôňa peňazí (2004) sa takisto opierajú o reálie z bankovníctva a popri fiktívnych postavách vystupujú v nej aj konkrétne historické osobnosti (Rudolf Krupec, Michal Bosák, Peter Rovnianek).

Šesťdesiatjeden krokov k slovenskej identite, Bratislavské banky, Pravdivý slovenský príbeh.

Autor relácií v rozhlase: 10-dielny dokumentárny seriál Za bankami a peniazmi po Slovensku, štyri rozhlasové hry v rámci seriálu Slovenské rody: trojdielna hra V tieni šibeníc o rode Daxnerovcov, šesťdielna hra V znamení leva o rode Turzovcov, štvordielna hra Podpis na dolári o rode Bosákovcov a trojdielna hra Neznámy Petöfi o rode Petrovičovcov.

Bol členom výboru Matice slovenskej v r. 1992 – 1996, komisií na prípravu Ústavy ČSFR a Ústavy Slovenskej republiky (1990 – 1992), spoluiniciátor a signatár výzvy 61 krokov k slovenskej identite, člen Kongresu slovenskej inteligencie (od r. 1992), člen predstavenstva Spolku slovenských spisovateľov (2005 – 2006), Busines archives council London a Spolku sv. Cyrila a Metoda (2005). Od roku 2008 je členom Rady Slovenskej televízie (nominovaný Kongresom slovenskej inteligencie) a člen výboru Politologického odboru MS. K jeho koníčkom patrí maľovanie portrétov a krajín, fotografovanie a bicyklovanie.

DIELA

Próza

  • Zemplínske nebo. 177 s. Bratislava: Vydavateľstvo Spolku slovenských spisovateľov, 1997.
  • Veľký sen: (prvá kniha bankovníckej ságy). 238 s. [Bratislava]: Vydavateľstvo Spolku slovenských spisovateľov, 2000.
  • Veľký sen [zv. 1 – 5]. 5 zv. ([118, 118, 112, 128, 126] s.) [v Brailleovom písme] Levoča: Slovenská knižnica pre nevidiacich Mateja Hrebendu, 2001.
  • Vôňa peňazí. 202 s. Bratislava: Alexandra, 2004.
  • Zemplínske nebo – Druhá epocha. 177 s. Bratislava: Bratislava: AB real, 2009.

Literatúra faktu

  • Národ bez peňazí. [Kniž. gr. Božena Braklová, František Jablonovský.] 149 s. Bradlo, 1992.
  • S vlastnou peňaženkou. [Ilustr. Marián Tkáč; fotogr. Magda Borodáčová; aut. obál. Stanislav Sládek; graf. upr. PGS.] 36 s. Bratislava: Republic-Press, 1992.
  • Národ a peniaze. [Graf. upr. Ivan Popovič; Ilustr. Marián Tkáč] 137 s. Bratislava: Atrakt, 1994.
  • Šesťdesiatjeden krokov k slovenskej identite – zvrchované Slovensko: zborník dokumentov [[zostavili] Milan Ferko, Jaroslav Chovanec, Marián Tkáč] 80 s. Bratislava: Kubko-Goral, 1996.
  • Hospodárske súvislosti slovenskej štátnosti. 112 s. [s tab.] [Bratislava]: Print-Servis, 1997
  • Slovenské banky v Uhorsku: Tak vznikla Hornouhorská banka Tatra. 64 s. Bratislava: Kubko Goral, 1997.
  • Mali sme bankárov?: po stopách osobností. [Autori: Marián Tkáč, Rudolf Návrat, Ján Valach.] 217 s. Bratislava: Prúdy, 1996.
  • Synovia a otcovia: (voľné pokračovanie knihy Mali sme bankárov?) [ Marián Tkáč, Rudolf Návrat]. 205 s. Bratislava: Ofprint, 2000.
  • Stále o tom istom: voľné pokračovanie kníh Mali sme bankárov? a Synovia a otcovia. 213 s. [Bratislava]: Ofprint J. Holík, 2002.
  • Hospodárske dejiny: stručný prehľad. 230 s. Bratislava: Ekonóm, 2005.
  • Bratislavské banky. 174 s. Bratislava: Albert Marenčin, Vydavateľstvo PT, 2006.
  • Dejiny peňazí. 247 s. Bratislava: Ekonóm, 2007
  • Pravdivý slovenský príbeh. 242 s. [s ilustr.] Bratislava: PostScriptum, 2009, 2010, 2011.
  • Turzovci. 158 s. Bratislava: PostScriptum, 2010, 2011.
  • Platidlá na Slovensku [Marián Tkáč...[et al.]; [terminologický slovník z podkladov autorov spracovali Zbyšek Šustek, Eva Kolníková]. 239 s. Bratislava: Národná banka Slovenska, 2011.
  • Bernolák. [román] 185 s. Martin: Matica slovenská, 2012.
  • Kráľovná národa: [scénické pásmo] [Úvodnú poznámku napísal Štefan Haviar.] 50 s. Martin: Matica slovenská, 2012.
  • Päť slovenských rodov: Daxnerovci, Turzovci, Petrovičovci, Bosákovci, Prižinskovci. 301 s. Martin: Matica slovenská, 2012.
  • Ochrankyňa národa: Eseje o Matici a jej ceste dejinami [Historické kalendárium Matice slovenskej 1863 – 1993]. 128 s. Martin: Matica slovenská, 2013.
  • Pro memoria Matice slovenskej IV [Text: Marián Tkáč, Peter Cabadaj, Pavol Parenička.] 40 s. [s fotogr.] Martin: Matica slovenská, 2013.
  • Naše dejiny v obrazoch: Od najstračších čias po Trianon. 116 s. Martin: Vydavateľstvo Matice slovenskej, 2013.

Literatúra faktu – elektronické publikácie

  • Pravdivý slovenský príbeh [[načítal:] Jozef Lapšanský.] [1 elektronický optický disk (CD-ROM): digitál., mono., MP3.] Levoča: SKN, 2011.
  • Turzovci [číta: Igor Šabek]. [1 elektronický optický disk (CD-ROM): digitál., mono., MP3.] Levoča: SKN, 2012

Regionalistika

  • Krátky slovník nárečia slovenského zemplínskeho z Čičavy podľa Mariána Tkáča. 154 s. Bratislava: Print-servis, 1997.
  • Kniha o Čičave. 208 s. Bratislava: Print-Servis, 1998.
  • Kniha o Čičave [zostavil]. 255 s. Bratislava: PostScriptum, 2000.
  • Čičavskí Tkáčovci a ich príbuzní. 120 s. Bratislava: PostScriptum, 2012.

Iné

  • Prehľad vývoja finančnej sústavy na Slovensku. 59 s. Kremnica: Múzeum mincí a medailí, 1988.

Dráma

  • V tieni šibeníc [trojdielna hra o rode Daxnerovcov]
  • V znamení leva [šesťdielna hra o rode Turzovcov]
  • Podpis na dolári [štvordielna hra o rode Bosákovcov]
  • Neznámy Petöfi [trojdielna hra o rode Petrovičovcov]

Iné – rozhlasové relácie

  • Za bankami a peniazmi po Slovensku [10-dielny dokumentárny seriál]

O AUTOROVI A JEHO DIELE

Recenzie a štúdie v periodikách

  • GABRÍKOVÁ, Adela: Z príbehov o našom bankovníctve: Marián Tkáč: Vôňa peňazí: Bratislava, Alexandra 2005 [olnline]. In: Knižná revue 2005/10.  [Citované 31. 8. 2014] Dostupné na internete: TU.
  • LEHOTSZKÁ, Erika: O chorobách prítomnosti [olnline]. [Marián Tkáč: Zemplínske nebo – Druhá epocha, 2009]. In: Extra plus: Časopis pre Slovensko, 2010. [Citované 31. 8. 2014] Dostupné na internete: TU.

BIOGRAFICKÉ A BIBLIOGRAFICKÉ ÚDAJE

Personálna bibliografia

  • OCILKOVÁ, Beáta: Marián Tkáč: 25. september 1949: ekonóm, spisovateľ, publicista: personálna bibliografia [zostavila: Beáta Ocilková; zodpovedný redaktor: Emília Antolíková] Vranov nad Topľou: Hornozemplínska knižnica, 2010.

Knižné publikácie – slovníky, encyklopédie, zborníky

  • TKÁČ, Marián. In: MAŤOVČÍK, Augustín, a kol.: Slovník slovenských spisovateľov 20. storočia. 2. doplnené, opravené a rozšírené vydanie. 576 s. Bratislava – Martin: Literárne informačné centrum a Slovenská národná knižnica, 2001. S. 470.

Iné internetové zdroje

  • Ing. Marián Tkáč, PhD. [online]. In: Wikipédia. [Citované 31. 8. 2014]. Dostupné na internete:TU.
  • Marián Tkáč [online]. In: Osobnosti.sk. [Citované 31. 8. 2014]. Dostupné na internete:TU.
  • Marián Tkáč [online]. In: Matica slovenská. [Citované 31. 8. 2014]. Dostupné na internete:TU.
  • Marián Tkáč [online]. In: Marián Tkáč. [Citované 31. 8. 2014]. Interenet: TU.

NAVŠTÍVTE
online verziu Literárneho týždenníka
časopisu Spolku slovenských spisovateľov –

na adrese https://literarnytyzdennik.sk/
PORTÁL O LITERATÚRE A SPOLOČNOSTI

* NOVÁ ONLINE VERZIA LT *

* PÔVODNÁ WEBOVÁ STRÁNKA LT *


Správca a administrátor stránok
Spolku slovenských spisovateľov
Štefan Cifra


 

Počet návštev v roku 2019

 283 875 

Počet stránok v roku 2019

 1 116 194 

V roku 2019 ste si prezreli
 VYŠE MILIÓN STOTISÍC STRÁNOK SSS! 

(Zdroj:  Štatistiky Webnode)

Ďakujeme za vašu priazeň.