Uskutočňujeme víziu spoločných projektov

LYDIE ROMANSKÁ

    Kongres, ktorý zvolal Spolok slovenských spisovateľov pred osemdesiatimi rokmi, mal veľký význam, konštatovalo sa vtedy, že „bol najvážnejším a najvýznamnejším kolektívnym podujatím slovenských spisovateľov, vedcov i publicistov a mal dosah nielen na slovenskú literatúru a kultúru, ale i na politiku, na aktivizovanie pokrokových síl proti narastajúcej hrozbe fašizmu“. Jeho záverečné slovo nazvané Spoločný prejav slovenských spisovateľov obsahuje okrem iného aj vety: „Sme odhodlaní brániť vydobyté hodnoty slobody, nech by už na ne siahal barbarský nepriateľ alebo jeho spojenci tu či v zahraničí. Budeme tak robiť v priateľskej družbe so spisovateľmi českými, nám najbližšími, ako rovní s rovnými.“

    Hrdé a veľké úlohy, dodnes ťažiskové. Akoby sa však nič nezmenilo. Znova nebezpečenstvo, znova barbarský nepriateľ, ktorý siaha Európe po hrdle, a na druhej strane opäť vôľa spolupracovať. Od čias kongresu v roku 1936 sa veľa zmenilo, prešli sme kus spoločnej, v mnohom aj rozdielnej cesty. Rok 1989 nám, nepripraveným na dôsledky trhového hospodárstva, priniesol okrem nenahraditeľnej slobody i viaceré nepríjemné prekvapenia. Obec spisovateľov ČR sa ustanovila v období zániku Zväzu českých spisovateľov v predvečer deväťdesiatych rokov a počet jej členov zakrátko presiahol číslo 650. Onedlho sa však ukázali niektoré negatíva nových spoločenských pomerov.

    Po obmedzení štátnych subvencií, zrušení povinných odvodov do literárneho, resp. kultúrneho fondu, po strate sídla Zväzu spisovateľov a Klubu spisovateľov na Národnej triede v Prahe – v budove vrátenej v rámci reštitúcií, po zániku nakladateľstva Československý spisovateľ postupne klesala i prestíž spisovateľov. Prispel k tomu i neskorší predaj Domu spisovateľov v Karlových Varoch a obmedzená podporná činnosť Českého literárneho fondu aj naďalej spravovaného ministerstvom kultúry. Tak sa postupne zničila majetková hmotná základňa, slepo sa podrezali nosné vetvy budúcej existencie spisovateľských organizácií. Tie sa na Slovensku správali opatrnejšie, nedali si vziať, čo bolo nevyhnutné na ich chod, a doteraz to badať na ich činnosti. Aj napriek tomu, že by v Spolku slovenských spisovateľov, s ktorým Obec spisovateľov Českej republiky spolupracuje, radi videli svoju činnosť zabezpečenú dôslednejšie, nedali so vohnať do pozície ochotníkov, ako sa to stalo v Obci spisovateľov Česka, ktorá sa bez rozmýšľania zbavovala všetkého, čo napodiv doteraz viac-menej bezchybne fungovalo.

    Doplatili sme tak na unáhlenosť v uplatňovaní ponovembrovej ideovej bázy, na hospodárenie s vlastnými prostriedkami bez ohľadu na budúcnosť. Obec takmer zanikla. V roku 2010 sa jej finančné prostriedky úplne vyčerpali. Skončili sa všetky aktivity, vrátane vydávania vlastného časopisu, podpory stretávania bohemistov, zrušili sa kancelárie v regiónoch a na záver aj platený sekretariát Obce v Prahe. V ostatných rokoch bola nevyhnutná dôkladná resuscitácia, aby sa prebudila aspoň do režimu umožňujúceho skromné prežitie. Resuscitácie sa chopili spisovatelia zvolení valným zhromaždením v roku 2011 do rady Obce spisovateľov, ktorí boli ochotní venovať svoj čas, prácu, energiu a niekedy aj vlastné finančné prostriedky. Predstavu ďalšieho fungovania Obce ponúkol filmár a scenárista Tomáš Magnusek, ktorý sa stal predsedom. Nezaobišlo sa to bez zmien v členskej základni i v následnej kampani, ktorá sa usilovala Obec dehonestovať.

    Obec spisovateľov má k dnešnému dňu 539 členov. Predseda sa oprel o aktívnych členov rady z Prahy i regiónov a mnohé sa podarilo. Zriadili sme Cenu Obce spisovateľov za mimoriadny prínos pre literatúru, Švandrlíkovu cenu za najlepšiu humoristickú knihu, uskutočnila sa konferencia o správaní českých spisovateľov po heydrichiáde. Nových členov prijímame v historických priestoroch snemovacích budov. Obec si vďaka členským príspevkom udržala dobrú adresu v samom srdci Prahy, pracuje tam rada, redakcia obnoveného občasníka Dokořán, schválili sme štatút Nadačného fondu Obce spisovateľov, ktorý sa tak prebudil do aktívnej činnosti. Obec má zastúpenie v dôležitých literárnych inštitúciách, komisiách a porotách pri ministerstve kultúry. V každej oblasti republiky funguje aktívne centrum, tvoria sa tak ohniská literárneho a kultúrneho života, a to aj pri niektorých univerzitách (Univerzita Jana Evangelistu Purkyně) alebo pri literárnych súťažiach a cenách (Plzeň, Ostrava), v ktorých predsedajú, resp. pôsobia členovia Obce.

    Pod vedením lídrov jednotlivých krajov sa uskutočňujú projekty zaštítené krajmi a štatutárnymi mestami, či už je to vo Východočeskom a Severočeskom kraji, v Plzni, Českých Budějoviciach, vo Františkových Lázňach, v Ostrave. V Brne funguje pod hlavičkou Obce spisovateľov divadlo poézie Agadir. Z miestnych zdrojov sa financujú regionálne časopisy v papierovej alebo elektronickej verzii (napríklad východočeský Kruh či moravsko- sliezske Průhledy). Zaujímavé stretnutia smerom k nadspolkovým hodnotám organizuje Pražský klub spisovateľov, literárne prínosné akcie vyvíja Stredočeské centrum Obce spisovateľov, niektoré strediská sa podieľajú na sprievodných programoch knižných veľtrhov, napríklad Sveta knihy v Prahe-Holešoviciach či v Ostrave. Spolupráca so Slovenským domom v Prahe a literárnou kaviarňou Moaré v Bratislave je už výsledkom súčasných kontaktov vedenia oboch spolkov. Významným autorom udeľuje Obec mimoriadne členstvo, v ostatnom čase na základe rozsiahleho básnického a esejistického diela excelentnému básnikovi a empatickej renesančnej osobnosti Jiřímu Kuběnovi.

    V ťažkých minútach kríz sa zvyčajne reštartujú sily schopné zamerať sa na budúcnosť, uprieť svoj pohľad vyššie, než je situácia vo vnútri. Myšlienka spolupráce, ktorú presadzoval už v posledných mesiacoch pred novembrom 1989 Zväz československých spisovateľov, je stále živá a má za sebou prvé dobré výsledky. Z podnetu Spolku slovenských spisovateľov vedenie oboch organizácií rozpracovalo tento rok na jar pri stretnutí v Tatrách a následne na schôdzi v sídle Obce spisovateľov v Prahe víziu spoločného postupu pri spoznávaní jazykov a písomníctva oboch krajín, víziu spoločného uskutočňovania projektov zameraných na vzájomnú podporu prezentácie literatúr oboch našich národov v regióne strednej Európy, ale aj mimo neho. Z prvotného plánu sa už čoto predovšetkým aktivitou vedenia Spolku slovenských spisovateľov uskutočnilo a na schválených projektoch obe spisovateľské organizácie aktívne spolupracujú.

 

Zdroj: ROMANSKÁ, Lydie: Uskutočňujeme víziu spoločných projektov. In: Literárny týždenník, Ročník XIX, č. 27 – 28 (31. 8. 2016), ISSN 0862-5999, s. 4, 5.


Správca a administrátor stránok
Spolku slovenských spisovateľov
Štefan Cifra


 

Počet návštev v roku 2020

 170 053 

Počet stránok v roku 2020

 637 931 

 POZRELI STE SI VIAC AKO POL MILIÓNA STRÁNOK SSS! 

V roku 2019 ste si prezreli
 VYŠE MILIÓN STOTISÍC STRÁNOK SSS! 

(Zdroj:  Štatistiky Webnode)

Ďakujeme za vašu priazeň.