VARGOVÁ, Bohuslava (†)

[* 5. 12. 1951 Trnava – † 2. 4. 2015]

Bohuslava HÁBOVČÍKOVÁ-VARGOVÁ, rod. Ondrušková (pseudonym: Bohuslava Urbanová, priatelia a známi ju volali Boba), poetka, novinárka, spisovateľka, dramatička, režisérka, pedagogička, romologička, ochotnícka herečka, sa narodila 5. decembra 1951 v Trnave, kde aj vyrastala.

Základnú školu vychodila v Trnave. Študovala na Strednej všeobecnovzdelávacej škole v Trnave (terajšie gymnázium), na ktorej aj zmaturovala (1967 – 1970). Absolvovala novinárstvo na Filozofickej fakulte UK v Bratislave (1970 – 1975), v Moskve (1976) a knihovníctvo na Filozofickej fakulte UK v Bratislave (1977). Titul PhDr. získala na FF UK v Bratislave, na UK v Bratislava získala aj hodnosť CSc. z oblasti filozofie. Pracovala v Ústave marxizmu-leninizmu UK v Bratislave (1975 – 1986), ako redaktorka časopisu Nová mysl 1986 – 1990, Národné poistenie (1990 – 1991), ako vysokoškolská učiteľka na Katedre rómskej kultúry na Pedagogickej fakulte Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre (1991 – 2000), od roku 2000 žila na invalidnom dôchodku v Bratislave. Zomrela 2. apríla 2015.

Prvé básne a poviedky uverejnila v zborníkoch Kolumbus mieri k človeku (1974), Prvé stretnutie (1976), Automobilový sonet (1977), neskôr v zborníku Rómska matka (1991) a i. Bola aj ochotníckou herečkou v detskom divadelnom súbore Včielka Bzučalka Trnave a Ochotníckom divadelnom súbore OB Trnava-Kopánka (teraz DISK), režisérkou v Divadle poézie Rozhľady a režisérkou krátkych filmov. Bola spoluorganizátorkou medzinárodnej literárnej a výtvarnej súťaže pre zdravotne postihnutých i zdravých ľudí Rozhľady,  medzinárodného umeleckého Festivalu Damiana Vizára a iných podujatí. Režisérka krátkych hraných filmov pre deti od 9 rokov určených pre ľudí s duševnou poruchou, mentálnym a kombinovaným postihnutím Džezový kohútik (získal špeciálnu cenu na medzinárodnom festivale v Prahe), Trhovisko, zdochlo psisko (2102 nominovaný na dve ceny) a Syn môj, nechoď do divej prérie... (získal cenu televízie Prima). Spoluvytvárala tri časopisy multikultúrneho charakteru – bola editorkou a členkou redakčnej rady časopisov Bellária – Prvý celoslovenský kultúrny časopis pre ľudí s mentálnym postihnutím, ľudí so skúsenosťou s psychickým ochorením, ich priaznivcov a pracovníkov v oblasti mentálneho a duševného zdravia pre rozvinutie ich umeleckého citu, fantázie i humoruArkádia – Prvý celoslovenský multikultúrny antidiskriminácie a tolerancie a Mišusori/Myš(u)lienka – Celoslovenský rodinný humoristický, satirovážny časopis pre rómske a znevýhodnené deti predškolského a školského veku (Bratislava: OZ Multikultúra v nás, 2014).

V literatúre pre deti debutovala vo vydavateľstve Mladé letá leporelami Je to tak, a či tak? (1978) a Žartovanky (1980), ktoré vyšli aj v prekladoch do češtiny. V poézii debutovala vo vydavateľstve Slovenský spisovateľ v roku 1979 zbierkou básní Anjel stratil perie (1979), v nej analyzuje intímne vzťahymedzi mužom a ženou, pritom neupadá do sentimentality, ale sa vyznačuje netradičným humorom. V roku 2003 jej vyšla ďalšia básnická zbierka pre dospelých Sliepka s podstrihnutým krídlom, neskôr Básne o čase a vine (2014). V roku 2007 vydala knižku básní pre deti Mačka v skrýši tíši myši, ktorá vyšla aj v simultánnom preklade do rómštiny. Zaoberala sa problematikou rómskej kultúry na Slovensku. V roku 1992 vydala knihu poézie a prózy pre deti, mládež i dospelých Rómčatá a Rómčence a Ako sa stať dievčaťom. Autorka publikácií Obraz rómskych detí a mládeže v literatúre (1993), Romňi. Rómska žena v literatúre (1994), Ponášky na rómske ľudové piesne (2008), Variácie a ponášky na rómske ľudové piesne (2009). Pripravila rodinnú čítanku Rómčatá a rómčence… (1992). Vydala 15 titulov kníh poézie, prózy a drámy pre deti, mládež i dospelých, okrem iného aj v českom a rómskom jazyku. Spolupracovala s rozhlasom a televíziou.

Bola členkou Spolku slovenských spisovateľov, Slovenského syndikátu novinárov, a štatutárnou zástupkyňou a predsedníčkou Kultúrneho združenia národností a etník Slovenskej republiky a o. z. Multikultúra v nás.

DIELA

Poézia

  • Anjel stratil perie. [Graf. upr. Dagmar Dolinská]. 79 s. Bratislava: Slovenský spisovateľ, 1979.
  • Sliepka s podstrihnutým krídlom. [Doslov Karol Ondruška]. Kultúrne združenie národností a etník Slovenskej republiky: Občianske združenie Dotyk, 2003.
  • Básne o čase a vine. Bratislava: Kultúrne združenie národností a etník SR, 2014.

Pre deti a mládež

  • Je to tak, a či tak? [leporelo; ilustr. Eugénia Lehotská]. 12 s. Bratislava: Mladé letá, 1980.
  • Žartovanky. [leporelo; Tamara Kolenčíková]. 12 s. Bratislava: Mladé letá, 1980, 1983.
  • Mačka v skrýši tíši myši 43. s. [ilustrácie Katarína Patočková]. Bratislava: Kultúrne združenie národností a etník Slovenskej republiky v Bratislave, 2007.

Literárna veda

  • Obraz rómskych detí a mládeže v literatúre. 1993.
  • Romňi. Rómska žena v literatúre. 1994.

Odborná literatúra

  • Rómčatá a rómčence… [rodinná čítanka].  1992.

Výbery z diela

  • Výber z diela I. 68 s. Bratislava: Vydavateľstvo Kultúrneho združenia národností a etník SR, 2011.

Iné

  • Kolumbus mieri k človeku. [zborník]. 1974.
  • Prvé stretnutie. [zborník]. 1976.
  • Automobilový sonet. [zborník]. 1977.
  • Rómska matka. [Karol Seman, Bohuslava Vargová, Ján Berky, Katarína Potočková]. Nitra: Pedagogická fakulta, 1991.
  • Rómčatá a Rómčence. Ako sa stať dievčaťom. [Ilustr. Katarína Patočková; aut. obál. Michal Bársony; aut. úv. Bohuslava Vargová, Pavol Plutko] 148 s. Nitra: Odkaz Nitra: Katedra rómskej kultúry Vysokej školy pedagogickej [vyd.], 1992.
  • Ponášky na rómske ľudové piesne. [kniha pre mládež i dospelých]. 43 s. Bratislava: Kultúrne združenie národností a etník Slovenskej republiky, 2008.
  • Dančakov večne živý. [Scenár z tvorivej dielne Divadla poézie Rozlety.] [Ilustrácie: Helena Breveníková, Katarína Patočková]. Bratislava: Kultúrne združenie národností a etník Slovenskej republiky Trnava: HKPS, 2008.
  • Variácie a ponášky na rómske ľudové piesne. 63 s. Bratislava: Kultúrne združenie národností a etník Slovenskej republiky, 2009.
  • Pieseň o skrini a o mužovi. 89 s. [Doslov Želmíra Chrenková; ilustrácie Daria Kminiaková]. Bratislava: Kultúrne združenie národností a etník Slovenskej republiky, 2009.
  • Nemocnica na Cajle. 145 s. Bratislava: Kultúrne združenie národností a etník Slovenskej republiky, 2010.
  • Sliepky a anjeli. I. 134 s. [Ilustrácie Alena Jurečková]. Bratislava: Vydavateľstvo Kultúrneho združenia národností a etník SR, 2011.
  • Túl(ľ)ky s inakou. 324 s. Vydavateľstvo Kultúrneho združenia národností a etník Slovenskej republiky, 2012.
  • Pieseň o mame [Ilustrácie Alena Jurečková]. 500 s.  Bratislava: Kultúrne združenie národností a etník Slovenskej republiky, 2013.

Iné – v spoluatorstve

  • Jeden deň v našej dielni [Bohuslava Vargová a kolektív]. 57 s. Bratislava: Kultúrne združenie národností a etník Slovenskej republiky, 2009.
  • Dlane [Bohuslava Vargová a kolektív; ilustrácie Helena Breveníková, Ružena Šípková]. Bratislava: Vydavateľstvo Kultúrneho združenia národností a etník Slovenskej republiky, 2010.
  • Kto kráča vedľa nás [Bohuslava Vargová a kolektív; ilustrácie: Ružena Šípková et al.]. 107 s. Bratislava: Kultúrne združenie národností a etník SR, 2010.
  • List Demovi [Bohuslava Vargová a kolektív]. 95 s. Bratislava: Vydavateľstvo Kultúrneho združenia národností a etník Slovenskej republiky, 2012.

Preklady autorkiných diel

  • Je to tak, anebo tak? [leporelo preložené do češtiny; Jiří V. Svoboda, Eugénia Lehotská]. Bratislava: Mladé letá, 1978.
  • Žertovánky  [leporelo, preklad do češtiny; Michal Černík, Tamara Kolenčíková] 12 s. Bratislava: Mladé letá, 1983.
  • Mačka andro garudo than čitkinel mišosen: Mačka v skrýši tíši myši [rómsko-slovenské vydanie ilustrovanej knižky pre deti Bohuslavy Vargovej v preklade do rómštiny Viliamom Zemenanom]. [ilustrácie Katarína Patočková]. 2008.

Editorská činnosť

  • Plutko, Pavol: Rómska tematika v literárnej a umeleckej reflexii [Zost. Pavol Plutko, Bohuslava Vargová, Viliam Zeman; Klára Glosíková]. 104 s.  Bratislava: Mikromex S. l.: Minist. kultúry SR, b. t. [vyd.], 1992.
  • Proces sa ešte ani nezačal [(zostavila) Bohuslava Vargová a kol.; ilustrácie Helena Breveníková ... et al.] 95 s. Bratislava: Kultúrne združenie národností a etník Slovenskej republiky, 2009.
  • Rozhľady 2010. [(zostavili) Damian Vizár, Bohuslava Vargová; ilustrácie Helena Breveníková ... et al; z poľštiny texty preložila Bohuslava Vargová]. 111 s. Bratislava: Kultúrne združenie národností a etník Slovenskej republiky, 2010.
  • Čo je radosť. [zborník prác VII. ročníka medzinárodnej literárnej a výtvarnej súťaže ľudí s mentálnym postihnutím, skúsenosťami so psychickým]. [Hábovčíková, Bohuslava, Klas, Teofil, Średziński, Stanisław Andrzej].  Bratislava: Multikultúra v nás, 2013.

BIOGRAFICKÉ A BIBLIOGRAFICKÉ ZDROJE

Encyklopédie, slovníky, monografie, zborníky

  • VARGOVÁ-HÁBOVČÍKOVÁ, Bohuslava  [online]. In: MAŤOVČÍK, Augustín, a kol.: Slovník slovenských spisovateľov 20. storočia. 1. vydanie. Bratislava – Martin: Vydavateľstvo SSS a SNK, 2001, s. 495.

Rozhovory

  • Bohuslava Vargová-Hábovčíková – Ildikó Kraicová, Romanika: Sme tu ešte my. Vy a my, ktorí sa venujeme umeniu.... [online]. In: Novinky z radnice. [Citované 12. 2. 2015]. Dostupné z internetu:TU.

Interentové zdroje

  • Bohuslava Vargová-Hábovčíková  [online]. In: Literárne informačné centrum: Slovenskí spisovatelia. [Citované 12. 2. 2015]. Dostupné z internetu: TU.
  • Bohuslava Vargová: Mačka v skrýši tíši myši – Mačka andro garudo than čitkinel mišosen. [Citované 12. 2. 2015].  In: moly: kendölap.  Dostupné z internetu: TU.
  • [online]. In: Slovenská knižnica: Portál ku katalógom a zbierkam slovenských knižníc. [Citované 31. 10. 2014]. Dostupné z internetu: TU.

 


Správca a administrátor stránok
Spolku slovenských spisovateľov
Štefan Cifra


 

Počet návštev v roku 2020

 132 119 

Počet stránok v roku 2020

 484 626 

V roku 2019 ste si prezreli
 VYŠE MILIÓN STOTISÍC STRÁNOK SSS! 

(Zdroj:  Štatistiky Webnode)

Ďakujeme za vašu priazeň.