Kvetoslava Kučerová s manželom Matúšom Kučerom a s ich synmi. Foto: archív rodiny
Vo veku 84 rokov dňa 21. decembra 2019 zomrela slovenská historička, filologička a vysokoškolská pedagogička doc. PhDr. Kvetoslava Kučerová, CSc., rodená Klímová. Narodila sa 25. 5. 1935 v Zlíne na Morave, kde prežila detstvo a ťažké časy protektorátu. Základnú školu dokončila v Trenčíne, kam jej rodičia – otec Rudolf Klíma, rodák z Osvětimian, odchovanec Baťu, a mama Anna, rodená Helešicová, z Lanžhota, obaja z Moravy – prišli po vojne organizovať textilný priemysel po odsune Nemcov z ČSR. Tam aj zmaturovala a s rodičmi odišla do Bratislavy, kam preložili jej otca. Absolvovala odbor klasická filológia a história na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského (UK) v Bratislave. Krátko pracovala ako stredoškolská profesorka na 2. štátnom gymnáziu v Trenčíne, potom v Štátnom archíve v Bratislave a odtiaľ prešla do Ústavu dejín európskych socialistických krajín, ktorý sa neskôr zlúčil s Historickým ústavom SAV. Uzavrela manželstvo (1959) s Matúšom Kučerom, vtedy odborným asistentom na Katedre československých dejín a archívnictva Filozofickej fakulty UK, ktorý sa postupne vypracoval na docenta a neskôr profesora, narodili sa im dvaja synovia, Peter (*1960), ekonóm, a Pavol (*1961), lekár, roky sa mohla tešiť z dvoch vnučiek, právničky Kataríny a architektky Lucie. Jej posledným pracoviskom bola Pedagogická fakulta (PgF) UK, kde prednášala klasickú filológiu. Bola vyzretou osobnosťou, ktorá svoj odborný záujem ešte pred príchodom na Katedru histórie PgF zamerala na dejiny Srbov a Chorvátov a vôbec na balkánsky región. Napísala monografie Prehľad bádania o pohybe srbského a chorvátskeho obyvateľstva v 16. a 17. storočí (1973) a Chorváti a Srbi v strednej Európe (1976). Zapojila sa do práce českoslovenko-juhoslovanskej komisie a na 4. a 5. kongrese medzinárodných štúdií juhovýchodnej Európy predniesla dva referáty. Už v sedemdesiatych a osemdesiatych rokoch publikovala viaceré štúdie v periodiku Slovanské štúdie i v Historickom časopise. Keď vznikla Katedra slovenských a všeobecných dejín (1992), neskôr premenovaná na Katedru histórie, medzi jej prvým členmi sa habilitovala (1993). Na katedre pôsobila len krátko, lebo koncom roku 1993 odišla spolu s manželom do Chorvátska, kde sa profesor Kučera stal veľvyslancom. Pobyt nevyužila iba na reprezentatívne povinnosti, ale zúročila aj svoje dlhoročné výskumy, priamo na mieste pokračovala vo výskume, aby ho zužitkovala v ďalších prácach. Na novom pôsobisku bola aktívna aj medzi zahraničnými Slovákmi, a tak pomáhala manželovi plniť jeho misiu, neskôr v Matici slovenskej v Martine vydala monografiu Slováci v Chorvátsku: Od začiatkov osídľovania (2006). S docentkou Evou Tkáčikovou zostavila zborník Náboženské a sociálne hnutia v Uhorsku a v Čechách (1995).
Ako jediný slovenský historik sa dostala do encyklopédie Chorvátskej republiky.
Česť jej pamiatke.
MIROSLAV KAMENICKÝ
Vedenie Spolku slovenských spisovateľov a redakcia Literárneho týždenníka vyjadruje všetkým pozostalým, najmä manželovi Matúšovi Kučerovi, ktorý je členom SSS, ale aj synom a vnučkám zosnulej hlbokú úprimnú sústrasť.
---
(Zdroj: Zomrela slovenská historička Kvetoslava Kučerová. In: Literárny týždenník, ročník XXXIII, č. 1 – 2. 15. 1. 2020, ISSN 0862-5999, s. 15)
