Zomrel SAMUEL BAKOŠ, kultúrny historik, osvetový pracovník, autor krátkych próz, člen Spolku slovenských spisovateľov

Medailón člena Spolku slovenských spisovateľov: Samuel Bakoš (* 16. 6. 1932 – † 13. 5. 2022)

V piatok 13. mája t. r. sme zaznamenali smutnú správu, že nás navždy opustil SAMUEL BAKOŠ, kultúrny historik, osvetový pracovník, autor krátkych próz, člen Spolku slovenských spisovateľov (SSS). Posledná rozlúčka s ním bude v stredu 18. mája o 13.15 hod. v obradnej sieni bratislavského krematória.

Slovenská kultúrne verejnosť v Samuelovi Bakošovi stráca neúnavného a erudovaného bádateľa a propagátora osvetovej činnosti, regionálnej a miestnej kultúry v Slovenskej republike, bývalom Česko-Slovensku a na Slovensku v období bývalého Rakúsko-Uhorska, v gemersko-malohontskom regióne, života a diela slovenských historických osobností, výročí a odkazu významných kultúrnych a osvetových udalostí, ako aj autora nárečového slovníka z jeho rodnej obce a humoristických próz.

Pozostalým, rodine, priateľom a bývalým kolegom zosnulého vyjadrujeme v mene vedenia SSS i redakcie Literárneho týždenníka úprimnú hlbokú sústrasť.

Nech mu je slovenská zem ľahká. Česť jeho pamiatke.

Redakcia

***

Samuel Bakoš, PhDr., kultúrny historik, osvetový pracovník, pedagóg, historik, publicista, autor nárečového slovníka a humoristických próz, sa narodil 16. júna 1932 v gemerskej obci Rybník v okrese Revúca.

Bol pracovníkom Osvetového ústavu, neskoršieho Národného osvetového centra v Bratislave (1971 – 1995), kde pôsobil v rozličných vedúcich funkciách, naostatok ako námestník generálneho riaditeľa. Pracoval na Ministerstve kultúry Slovenskej republiky ako poradca ministra (1996 – 1999). Bol zakladateľom a prvým predsedom Združenia osvetových pracovníkov Slovenska a patril k hlavným organizátorom celoslovenských konferencií o miestnej kultúre na Táľoch (1995) a v Rimavskej Sobote (1997). Po roku 1989 sa zúčastňoval sa na úprave základných dokumentov o osvetovej činnosti. Zomrel 13. 5. 2022 v Bratislave.

Vo vedeckej činnosti sa dlhé roky venoval dejinám osvety a teoreticko-koncepčným problémom rozvoja osvety. Publikoval rad štúdií v časopisoch i samostatné práce: Vademecum osvetového pracovníka (1987), Osvetové zákony (1990), súhrnnú dvojdielnu anotovanú bibliografiu Vydavateľská činnosť Národného osvetového centra za roky 1953 – 1993. Vyše 10 rokov venoval štúdiu základných dokumentov z činnosti významných reprezentantov slovenskej osvety, ktoré spracoval do štvorzväzkovej Antológie dejín slovenskej osvety (1992 – 1997). Napísal publikáciu Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky v rokoch 1995 – 1998  (1998). Bol spoluautorom Kultúrno-historických kalendárov z rokov 1995 – 1993 vydávaných Národným osvetovým centrom. V r. 2004 vyšla jeho publikácia Akademici Uhorskej a Maďarskej akadémie vied zo Slovenska. Na vydanie pripravil publikáciu o dejinách Osvetového ústavu, ktorá však nevyšla. Bol aj literárne činný. V časopisoch uverejňoval fejtóny a humorne ladené poviedky prevažne z rodného kraja. Vydal Krátky slovník nárečia slovenského gemerského podľa Samka Bakoša (1994).

Bol držiteľom viacerých významných ocenení za kultúrno-osvetovú prácu a jej popularizáciu, najmä Pocty Samuela Jurkoviča (1997), Ceny ministra kultúry (1998) či Medaily D. G. Licharda (2002).

Bol členom Spolku slovenských spisovateľov.