Zomrela slovenská vlastenka ĽUBA ŠAJDOVÁ

Zomrela Ľuba Šajdová. Skôr ako ju zaradíme občiansky a profesionálne, žiada sa napísať: zomrela slovenská vlastenka. Dlhoročná redaktorka Slovenského rozhlasu, publicistka, scenáristka, moderátorka a spisovateľka ĽUBA ŠAJDOVÁ, skromná a pokorná osobnosť našej rozhlasovej a literárnej kultúry, sa narodila 30. januára 1950 v Humennom ako ĽUBA ŠTRBÍKOVÁ. Zmaturovala na gymnáziu v Poprade. Vzťah k umeniu, najmä k literatúre, ale aj úprimný záujem o našu národnú históriu, ju nasmeroval na štúdium slovenčiny a estetiky na Filozofickej fakulte UK v Bratislave. Po skončení vysokoškolského štúdia jej najviac učaroval rozhlas. Vtedy iste netušila, že sa mu upíše na celý život. Stala sa z nej významná rozhlasová redaktorka, uznávaná v pracovnom kolektíve a neskôr rovnako medzi poslucháčmi. Pracovala v literárnej redakcii. Všestranne. Ako dramaturgička, scenáristka, ale i ako moderátorka. Jej doménou boli rozhovory. Predovšetkým so spisovateľmi, ale takisto s významnými predstaviteľmi našej vedy, hudobnými skladateľmi i výtvarnými umelcami. A dostalo sa jej i náležitého ocenenia. Za rozhlasovú tvorbu bola dvakrát ocenená Krištáľovým mikrofónom, o čom v najväčšej miere rozhodovali poslucháči. Dostala i Cenu Slovenskej akadémie vied za popularizáciu výsledkov našej vedy. Jej tvorbu ocenila i Matica slovenská, Národné literárne centrum, Literárny týždenník i Spolok slovenských spisovateľov, ktorého bola členkou. Ako výraznú rozhlasovú osobnosť ju zaznamenali aj v zahraničí. Za všetky ocenenia a uznania uvedieme aspoň cenu, ktorú jej udelila sekcia rozhlasových pracovníkov v Japonsku. Bola dramaturgičkou obľúbených seriálov Králikovci a Slovenské rody, neskôr redaktorkou cyklickej literárnej relácie Ars litera. Sedela za mikrofónom v spoločnosti desiatok slovenských spisovateľov a s dokonalou prípravou viedla s nimi rozhovory. V tomto zmysle je nezabudnuteľný jej cyklus rozhovorov s Jánom Chryzostomom kardinálom Korcom. Výber z týchto rozhovorov neskôr publikovala v knihe Rozhovory spod Zobora. Obdivovala aj českého vedca, cestovateľa a zoológa Jozefa Wagnera, niekdajšieho riaditeľa ZOO Dvůr Králové nad Labem (Česko). Z rozhovorov pred mikrofónom i spoločenských stretnutí potom o ňom napísala beletrizovanú monografiu Dych ducha. Jej pokojný altový hlas ju často nominoval do úlohy moderátorky, a to i mimo rozhlasových štúdií. Na kultúrno-spoločenských slávnostiach uviedla do života desiatky nových literárnych diel súčasných slovenských spisovateľov, a vždy to bola udalosť. Kultúrne pôsobila aj v dôchodkovom veku. Ako externá redaktorka pre Slovenský rozhlas pripravovala cyklus literárnych relácií Ars litera. V literárnom časopise treba spomenúť jej seriál rozhovorov so slovenskými spisovateľmi, ktorý už ako dôchodkyňa publikovala v Slovenských pohľadoch. Boli veľmi zaujímavé, lebo vznikli na základe jej súkromného zvukového archívu, a to najmä v častiach, ktoré sa z časových dôvodov nevošli do rozhlasovej relácie.

V osobnosti Ľuby Šajdovej odišla významná osobnosť našej národnej kultúry, ktorej meno navždy ostane spojené najmä s hodnotami slovenskej literatúry. Po celý život si uvedomovala, že na počiatku našich národných úsilí bolo vždy slovo a jeho tvorcovia. Vedela, že Hlavný tvorca všetkého dal spisovateľom do vienka materiál, z ktorého na samom začiatku čerpal aj On. Ľuba Šajdová bola citlivá slovenská vlastenka, ktorá nepotrebovala svoj cit lásky k Slovensku a jeho národu prezentovať navonok ani v najobľúbenejšom médiu našej doby. Svoju lásku k rodu nosila v srdci. A to obyčajne bije potichu.

Zomrela 2. apríla 2024 v penzióne Horný Bar. Rozlúčili sme sa s ňou 10. apríla v obci jej trvalého bydliska – v Bernolákove. Česť jej pamiatke!

Redakcia, jvrk