Emigrácia, to čudné cudzie slovo, ktoré na súčasného bežného človeka útočí denne z každej strany. Slovo, ktoré nerešpektuje nijaký čas, sa vám čoraz hlbšie vrýva do podvedomia. Začína sa to hneď zrána, len čo si k rannej káve zapnete rádio. Prostredníctvom tlače útočí na vás cez deň z každých novín. Príde unavený večer, chcete si oddýchnuť, zapnete televíziu, a emigrácia vám nedá pokoj ani v televíznych správach. Po nejakom čase bežný občan už na to slovo nereaguje, ale skúmavý Slovák, ako autor tohto románu, sa pozrie do Wikipédie. A zistí, že emigrácia je v podstate vysťahovalectvo. Číta ďalej, veď to nie je nič nové, vysťahovalectvo tu bolo skôr ako potopa. Ľudia sa sťahovali z miesta na miesto v behu dejín – neprestajne. Jedni boli nespokojní s chudobnou krajinou, ktorá ich nevedela uživiť. Druhí so zlými vládcami, ktorí im zakázali myslieť, a iní sa sťahovali iba preto, aby si život obohatili novým poznaním a prežili nezvyčajné dobrodružstvo. Tento neduh nespokojnosti, keď človek opustí svoju vlasť, neobišiel ani náš maličký národ v strede Európy. Len čo vrchnosť v polovici 19. storočia uvoľnila opraty poddanstva, národ z pod Tatier sa začal sťahovať – najčastejšie pre chudobu. Znova prišla bieda a Slováci sa sťahovali aj v 20. storočí, za prvej republiky. Za lepším životom sa sťahovali aj v časoch tzv. budovania socializmu, ale najväčším paradoxom je, že so sťahovaním pokračujeme aj v ére demokracie až doteraz. A práve sťahovanie za lepším životom v čase budovania socializmu, teraz už z čisto historického pohľadu, zaujalo autora knihy Posledný autobus do Viedne. Aké boli pohnútky aktérov jeho príbehu pri odchode za hranice a či sa naplnili ich predstavy o lepšom živote v ďalekej cudzine?
***
Vydavateľstvo SSS – Vydavateľstvo Miroslav Majerník
Rozmery: 130 mm x 208 mm, počet strán: 208, pevná väzba, ISBN 978-80-8202-209-7
Cena: 11,90 €
