Nekomerčný umelec – volajúci na púšti?

VLADIMÍRA KOMOROVSKÁ

    Ako prekladateľka beletrie, filozofických i odborných textov mám na konte 55 knižných prekladov, ako prozaička štyri pôvodné prózy, jako publicistka okolo 1 300 žurnalistických článkov a ako samostatne zárobkovo činná osoba... jedenásťročnú dieru v dôchodkovom systéme, do ktorého som dobrovoľne odvádzala príspevky, kým sa po vstupe Slovenskej republiky do Európskej únie nezdvojnásobili. Ako umelkyňa v slobodnom povolaní, teda na voľnej nohe, schopná ročne preložiť aj tri klasické, resp. filozofické diela, čo potvrdzuje knižná produkcia Vydavateľstva Spolku slovenských spisovateľov z môjho prekladateľského pera, som v zmysle legislatívy platnej na Slovensku lavírovala medzi živnostníkmi a samostatne zárobkovo činnými osobami a platila reálne odvody do zdravotnej a sociálnej poisťovne (nemocenské poistenie) z každoročne zvyšovaného a z hľadiska nekomerčného umelca fiktívneho vymeriavacieho základu, ktorý sa vonkoncom neodvíjal od výšky príjmov (vo forme autorských honorárov), dlhodobo sa pohybujúcich pod hranicou tzv. minimálnej mzdy, lebo vláda Slovenskej republiky do dnešného dňa nezakotvila do zákona status nekomerčného umelca, ba znovu vážne uvažuje zrušiť Literárny fond (teda nie novelizovať zákon o umeleckých fondoch č. 13/1993 Z. z. a zosúladiť činnosť fondu so spoločensko-ekonomickými zmenami stavajúcimi umelcov do dehonestujúcej pozície maskovaných žobrákov!), ktorý každoročne udeľuje tvorivým pracovníkom štipendiá i tvorivé pobyty z dvojpercentných odvodov do kultúrneho fondu, čo si mnohí zamieňajú s daňou zo mzdy. (Poslanci zrejme konajú v pevnom presvedčení, že Literárny fond plne nahradí Fond na podporu umenia, nezávislý od ústredných orgánov, ktorý zakomponoval do svojho programu aj tvorbu a vydávanie pôvodnej i prekladovej umeleckej literatúry, a že finančné dotácie sa budú rozdeľovať rovnomernejšie bez ohľadu na príslušnosť k tej-ktorej spisovateľskej organizácii, akosi však pozabudli, že LF poskytuje aj tvorivé pobyty!) Zároveň sa objavili tendencie okresať autorský zákon a odobrať umelcom nárok na tantiémy, ktoré vypočítava a zasiela autorská spoločnosť LITA, čo sa síce nestalo (a čo dokazuje novelizovaný zákon č. 185/2015 Z. z.), ale najnovšie sa z autorských odmien automaticky nestrhávajú dve percentá do kultúrneho fondu, lež devätnásťpercentná daň! (v zmysle ustanovenia § 43 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov). Skrátka, nekomerční umelci zaujímajú pozíciu nenápadných kriplov určených na odstrel, čo v našom tzv. demokratickom štáte prebieha veľmi nebadane a rafinovane, keďže zákon o štatúte umelca, v ktorom by sa jasne stanovilo a upevnilo ich postavenie v spoločnosti, je stále v nedohľadne!

    Nemusím azda zdôrazňovať, prečo nekomerční umelci od neho doslova závisia, prečo nepatria do kategórie SZČO, prečo sa tvorivá činnosť vymyká z rámca trhového mechanizmu a odvíja v rozpore s jeho kritériami, len pripomeniem, že umelcov nechráni Zákonník práce, prakticky sa nemôžu brániť proti zneužívaniu svojich autorských práv, proti uzatváraniu nevýhodných zmlúv a nevyplácaniu honorárov, nečudo, že nesolventným autorom v slobodnom povolaní hrozí neistá budúcnosť, lebo napriek neúnavnej tvorivej činnosti aj za cenu prebdených nocí a nedostatočného oddychu, keďže si nemôžu nárokovať na platenú dovolenku či nadčasy, napriek vydaným literárnym dielam, jasne dosvedčujúcim ich tvorivé schopnosti, im v konečnom dôsledku nemusí vzniknúť nárok na starobný dôchodok vzhľadom na nepravidelný a veľmi nízky príjem za tvrdú intelektuálnu drinu, z ktorého by, popravde, mali platiť len alikvotnú časť odvodov, vypočítanú z reálneho príjmu, lebo jeho výška nerastie priamoúmerne k odvodom, naopak, neraz sa ešte znižuje, a čo je ešte povážlivejšie, produktívni nekomerční autori, neschopní platiť privysoké odvody do zdravotnej a sociálnej poisťovne, čelia sústavnej hrozbe exekúcie a neraz končia na úrade práce ako nemohúci úbožiaci na rozdiel od starších a šťastnejších kolegov, ktorým sa svojho času (od roku 2004) podarilo vďaka veľkodušnému zákonu o sociálnom poistení odísť do predčasného starobného dôchodku a bezstarostne pokračovať v tvorivej činnosti bez ohľadu na diétne honoráre.

    Nie, neusilujem sa presadzovať premrštené požiadavky, veď aj v krajinách EÚ (Nemecko, Rakúsko, Fínsko, Francúzsko, Luxembursko, Portugalsko, Slovinsko, Litva, Lotyšsko) platí špecifický daňový systém pre umelcov, čo dokazujú pregnantné príklady spoza našich hraníc. Nemeckí umelci platia vďaka fondu sociálneho zabezpečenia umelcov, financovaného z príspevkov mecenášov, polovicu sociálnych odvodov; dánski umelci si môžu vypočítať odvody z troch predchádzajúcich rokov, v Maďarsku funguje systém znížených sociálnych odvodov, umelci povinne odvádzajú 15 % z príjmu (oproti 29 % odvodov zamestnancov v ostatných sektoroch); estónsky zákon prihliada na neisté postavenie tvorivých umelcov, ktorí môžu pol roka čerpať podporu; luxemburský systém sociálneho zabezpečenia stanovuje povinné odvody s ohľadom na nepravidelný príjem umelcov a dĺžku obdobia nevyhnutného na realizáciu umeleckého diela; odvody francúzskych umelcov v slobodnom povolaní tvoria 15,5 % (oproti 23 % platným pre podnikateľov) z príjmu, pričom literáti sa môžu uchádzať o štipendiá v Centre national du livre (Národné knižné centrum), predstavujúcom paralelu nášho Literárneho informačného centra, no nemusia odolávať do očí bijúcemu kastovníctvu, resp. pričastým zamietavým odpovediam na žiadosť, lebo rezort francúzskej kultúry predsa len disponuje štedrejším finančným rozpočtom.

    Isteže, vládni legislatívci by mohli oponovať argumentom, že už vyvinuli náležitú snahu, ktorá začína prinášať ovocie, že v zmysle zákona č. 284/2014 Z. z. vznikla verejnoprávna inštitúcia Fond na podporu umenia, ktorá nahrádza dotačný systém Ministerstva kultúry SR, okrem grantov na tlač diel ponúka aj jednorazové štipendiá autorom, resp. prekladateľom či vedcom a podľa § 25 b vedie evidenciu profesionálnych umelcov v slobodnom povolaní, pôsobiacich v oblasti umenia (literatúra, výtvarné, hudobné, divadelné, hudobno-dramatické, tanečné, audiovizuálne umenie...). V tejto súvislosti si však kladiem otázku Cui bono? Cui prodest?, inými slovami, ako prospeje nekomerčným umelcom, ak sa náhodou aj odhodlajú vyplniť žiadosť a priložiť notárom overený diplom, biografiu i bibliografiu vytvorených diel?

    Za uhradený administratívny poplatok vo výške tridsať eur dostanú preukaz profesionálneho umelca a referentík, ktorý vedie ich evidenciu, stabilnú mesačnú mzdu – takže Damoklov meč v podobe konských odvodov a daní z nepravidelného, neistého a mizivého príjmu visí nad tvorivými almužníkmi naďalej a neberie konca, keďže sa stále predlžuje dôchodkový vek bez ohľadu na počet vychovaných detí...

 

(Príspevok odznie na Kongrese slovenských spisovateľov v Trenčianskych Tepliciach, september 2016.)

 

(Zdroj: KOMOROVSKÁ, Vladimíra: Nekomerčný umelec – volajúci na púšti? In: Literárny týždenník, Ročník XIX, č. 25 – 26  (29. 6. 2016), s. 12, ISSN 0862-5999.

 


Správca a administrátor stránok
Spolku slovenských spisovateľov
Štefan Cifra


 

Počet návštev v roku 2020

 132 119 

Počet stránok v roku 2020

 484 626 

V roku 2019 ste si prezreli
 VYŠE MILIÓN STOTISÍC STRÁNOK SSS! 

(Zdroj:  Štatistiky Webnode)

Ďakujeme za vašu priazeň.